Možno aj tebe sa stalo, že si si neskôr vyčítal, ako si zareagoval v nejakej nepríjemnej situácii – napríklad ťa niekto obvinil a namiesto reakcie si „zamrzol“ a nevedel, čo povedať. Ostal si ticho, čakal, kedy môžeš odísť, a potom si kládol otázku: „Prečo som sa neozval? Prečo som sa nezastal sám seba?“ Takéto momenty sa môžu opakovať v škole, práci, medzi kamarátmi aj v rodine. Ak si všimneš, že sa ti to deje opakovane, môže za tým byť trauma 

Neviditeľné traumatické skúsenosti

Trauma nemusí vzniknúť iba po katastrofe, vojne alebo inom násilí. Často za ňou stoja „neviditeľné“ zážitky: dlhodobý stres, šikana, pocit nepochopenia v rodine alebo medzi kamarátmi, či strata pocitu bezpečia. Stačí, že vyrastáš v prostredí, kde sa o pocitoch nehovorí, alebo ťa v kolektíve často „prehliadajú“ – nikto priamo neubližuje, ale pocit neviditeľnosti sa postupne zarezáva hlboko. Aj takéto drobné, „neviditeľné“ rany sa môžu zmeniť na traumu, ak sa s nimi nepracuje. 

Zmeny na úrovni mozgu, ale aj vzťahov

To, či sa z udalosti stane trauma, nezávisí len od samotného zážitku, ale hlavne od toho, či sa nám ho podarí spracovať. Veľký posun v chápaní traumy priniesla neuroveda, keď ukázala, čo presne sa deje v mozgu – ako sa trauma „zapisuje“ do našich reakcií a môže sa neskôr prejaviť ako typická reakcia „fight, flight, freeze“ (boj, útek, zamrznutie). Nespracované traumatické zážitky vplývajú aj na naše vzťahy – ako reagujeme, ale aj koho si vyberáme za priateľov či partnera.  

Spracovaná trauma – zdroj sily a rastu

Dobrá správa je, že dnes už existujú efektívne metódy, ako s traumou pracovať a integrovať ju späť do života. Terapeuti spájajú rozhovor aj s prácou s telom, dychom, pohybom alebo dokonca umením. 

Hosťkou siedmej epizódy podcastu LIFE HACK je psychologička Hana Kiats z Alma centra, ktorá má bohaté skúsenosti s mladými ľuďmi a ich zvládaním ťažkých a traumatických situácií. 

V tejto epizóde podcastu zistíš: 
Prečo dnes odborníci hovoria o traume inak 
Ako nás trauma vie prekvapiť v bežných reakciách  
Aké neviditeľné „odtlačky“ zanecháva na našom mozgu a nervovej sústave 
Čo vlastne je EMDR terapia a prečo je tak účinná pri liečbe traumy 
Spracovanie minulých zranení dokáže priniesť väčšiu pohodu a lepší život 

Podcast vznikol v spolupráci PDCS a Closeru, spolufinancovaný z programu The EU Citizens, Equality, Rights and Values (CERV), projekt PROTEUS. Názory v podcaste nemusia nevyhnutne odrážať stanoviská Európskej únie. 

 

Možno aj tebe sa stalo, že si si nesk&ocirc;r vyč&iacute;tal, ako si zareagoval v nejakej nepr&iacute;jemnej situ&aacute;cii &ndash; napr&iacute;klad ťa niekto obvinil a namiesto reakcie si &bdquo;zamrzol&ldquo; a nevedel, čo povedať. Ostal si ticho, čakal, kedy m&ocirc;že&scaron; od&iacute;sť, a potom si kl&aacute;dol ot&aacute;zku: &bdquo;Prečo som sa neozval? Prečo som sa nezastal s&aacute;m seba?&ldquo; Tak&eacute;to momenty sa m&ocirc;žu opakovať v &scaron;kole, pr&aacute;ci, medzi kamar&aacute;tmi aj v rodine. Ak si v&scaron;imne&scaron;, že sa ti to deje opakovane, m&ocirc;že za t&yacute;m byť trauma&nbsp;
Neviditeľn&eacute; traumatick&eacute; sk&uacute;senosti
Trauma nemus&iacute; vznikn&uacute;ť iba po katastrofe, vojne alebo inom n&aacute;sil&iacute;. Často za ňou stoja &bdquo;neviditeľn&eacute;&ldquo; z&aacute;žitky: dlhodob&yacute; stres, &scaron;ikana, pocit nepochopenia v rodine alebo medzi kamar&aacute;tmi, či strata pocitu bezpečia. Stač&iacute;, že vyrast&aacute;&scaron; v prostred&iacute;, kde sa o pocitoch nehovor&iacute;, alebo ťa v kolekt&iacute;ve často &bdquo;prehliadaj&uacute;&ldquo; &ndash; nikto priamo neubližuje, ale pocit neviditeľnosti sa postupne zarez&aacute;va hlboko. Aj tak&eacute;to drobn&eacute;, &bdquo;neviditeľn&eacute;&ldquo; rany sa m&ocirc;žu zmeniť na traumu, ak sa s nimi nepracuje.&nbsp;
Zmeny na &uacute;rovni mozgu, ale aj vzťahov
To, či sa z udalosti stane trauma, nez&aacute;vis&iacute; len od samotn&eacute;ho z&aacute;žitku, ale hlavne od toho, či sa n&aacute;m ho podar&iacute; spracovať. Veľk&yacute; posun v ch&aacute;pan&iacute; traumy priniesla neuroveda, keď uk&aacute;zala, čo presne sa deje v mozgu &ndash; ako sa trauma &bdquo;zapisuje&ldquo; do na&scaron;ich reakci&iacute; a m&ocirc;že sa nesk&ocirc;r prejaviť ako typick&aacute; reakcia &bdquo;fight, flight, freeze&ldquo; (boj, &uacute;tek, zamrznutie). Nespracovan&eacute; traumatick&eacute; z&aacute;žitky vpl&yacute;vaj&uacute; aj na na&scaron;e vzťahy &ndash; ako reagujeme, ale aj koho si vyber&aacute;me za priateľov či partnera.&nbsp;&nbsp;
Spracovan&aacute; trauma &ndash; zdroj sily a rastu
Dobr&aacute; spr&aacute;va je, že dnes už existuj&uacute; efekt&iacute;vne met&oacute;dy, ako s traumou pracovať a integrovať ju sp&auml;ť do života. Terapeuti sp&aacute;jaj&uacute; rozhovor aj s pr&aacute;cou s telom, dychom, pohybom alebo dokonca umen&iacute;m.&nbsp;
Hosťkou siedmej epiz&oacute;dy podcastu LIFE HACK je psychologička Hana Kiats z Alma centra, ktor&aacute; m&aacute; bohat&eacute; sk&uacute;senosti s mlad&yacute;mi ľuďmi a ich zvl&aacute;dan&iacute;m ťažk&yacute;ch a traumatick&yacute;ch situ&aacute;ci&iacute;.&nbsp;
V tejto epiz&oacute;de podcastu zist&iacute;&scaron;:&nbsp;
<ul>
<li aria-setsize="-1" data-leveltext="" data-font="Symbol" data-listid="1" data-list-defn-props="{&quot;335552541&quot;:1,&quot;335559685&quot;:720,&quot;335559991&quot;:360,&quot;469769226&quot;:&quot;Symbol&quot;,&quot;469769242&quot;:[8226],&quot;469777803&quot;:&quot;left&quot;,&quot;469777804&quot;:&quot;&quot;,&quot;469777815&quot;:&quot;multilevel&quot;}" data-aria-posinset="1" data-aria-level="1">Prečo dnes odborn&iacute;ci hovoria o traume inak&nbsp;</li>
</ul>
<ul>
<li aria-setsize="-1" data-leveltext="" data-font="Symbol" data-listid="1" data-list-defn-props="{&quot;335552541&quot;:1,&quot;335559685&quot;:720,&quot;335559991&quot;:360,&quot;469769226&quot;:&quot;Symbol&quot;,&quot;469769242&quot;:[8226],&quot;469777803&quot;:&quot;left&quot;,&quot;469777804&quot;:&quot;&quot;,&quot;469777815&quot;:&quot;multilevel&quot;}" data-aria-posinset="2" data-aria-level="1">Ako n&aacute;s trauma vie prekvapiť v bežn&yacute;ch reakci&aacute;ch&nbsp;&nbsp;</li>
</ul>
<ul>
<li aria-setsize="-1" data-leveltext="" data-font="Symbol" data-listid="1" data-list-defn-props="{&quot;335552541&quot;:1,&quot;335559685&quot;:720,&quot;335559991&quot;:360,&quot;469769226&quot;:&quot;Symbol&quot;,&quot;469769242&quot;:[8226],&quot;469777803&quot;:&quot;left&quot;,&quot;469777804&quot;:&quot;&quot;,&quot;469777815&quot;:&quot;multilevel&quot;}" data-aria-posinset="3" data-aria-level="1">Ak&eacute; neviditeľn&eacute; &bdquo;odtlačky&ldquo; zanech&aacute;va na na&scaron;om mozgu a nervovej s&uacute;stave&nbsp;</li>
</ul>
<ul>
<li aria-setsize="-1" data-leveltext="" data-font="Symbol" data-listid="1" data-list-defn-props="{&quot;335552541&quot;:1,&quot;335559685&quot;:720,&quot;335559991&quot;:360,&quot;469769226&quot;:&quot;Symbol&quot;,&quot;469769242&quot;:[8226],&quot;469777803&quot;:&quot;left&quot;,&quot;469777804&quot;:&quot;&quot;,&quot;469777815&quot;:&quot;multilevel&quot;}" data-aria-posinset="4" data-aria-level="1">Čo vlastne je EMDR terapia a prečo je tak &uacute;činn&aacute; pri liečbe traumy&nbsp;</li>
</ul>
<ul>
<li aria-setsize="-1" data-leveltext="" data-font="Symbol" data-listid="1" data-list-defn-props="{&quot;335552541&quot;:1,&quot;335559685&quot;:720,&quot;335559991&quot;:360,&quot;469769226&quot;:&quot;Symbol&quot;,&quot;469769242&quot;:[8226],&quot;469777803&quot;:&quot;left&quot;,&quot;469777804&quot;:&quot;&quot;,&quot;469777815&quot;:&quot;multilevel&quot;}" data-aria-posinset="5" data-aria-level="1">Spracovanie minul&yacute;ch zranen&iacute; dok&aacute;že priniesť v&auml;č&scaron;iu pohodu a lep&scaron;&iacute; život&nbsp;</li>
</ul>
<hr>
Podcast vznikol v spolupr&aacute;ci PDCS a Closeru, spolufinancovan&yacute; z programu The EU Citizens, Equality, Rights and Values (CERV), projekt PROTEUS. N&aacute;zory v podcaste nemusia nevyhnutne odr&aacute;žať stanovisk&aacute; Eur&oacute;pskej &uacute;nie.&nbsp;
&nbsp;

Trauma v živote: Ako nenechať minulosť riadiť tvoj život

Bežne AI zadávaš jazykové preklady alebo „spolupracujete“ na robení školských úloh? Možno máš pocit, že aj rozhovor s chatom dokáže byť zmysluplnejší ako rozhovor s blízkym človekom. AI sa na teba rýchlo naladí, je vždy dostupná a jej rady nie sú také prvoplánové. Poradí ako reagovať na žiarlivostné scény alebo čo kúpiť na výročie.

Môže sa zdať, že AI je šikovnejšia ako človek – veď okrem porazenia svetového šampióna v šachu vyhrala AI AlphaGo aj nad najlepšími hráčmi strategickej hry GO alebo vo videohre StarCraft II.

Ak ťa pri čítaní týchto slov striaslo, je to dobre. Keď využívame umelú inteligenciu, máme prirodzenú tendenciu delegovať na ňu čoraz viac pracovných alebo osobných rozhodnutí. Veľa úloh a práce AI spraví za nás a jej miesto v našich životoch neustále rastie.

Problémom je však de-skilling. Časté využívanie umelej inteligencie znamená, že naše zručnosti stagnujú, dokonca sa môžu postupne zhoršovať. Univerzitní a stredoškolskí profesori boli medzi prvými, ktorí upozornili, že ak za teba školské úlohy robí AI, nezískaš vedomosti a zručnosti, ktoré budeš neskôr potrebovať. Dnes to potvrdzujú rôzne štúdie – študent, ktorý ukončí vysokú školu s pomocou AI, má často nižšie zručnosti a vedomosti než ten, ktorý AI nevyužíval.

Hosťkou šiesteho vydania podcastu LIFE HACK je Katarína Marcinčinová, odborníčka na etiku a technológie, ktorá pôsobí v Kempelenovom inštitúte inteligentných technológií (KInIT). V podcaste sa dozvieš aj:
Prečo pripisujeme AI ľudské vlastnosti
Čo znamená asymetria moci medzi užívateľom a vývojárom
O tom, že aj primitívny chat Eliza vzbudzoval dôveru
Prečo je dôležitý ľudský dohľad nad AI a čo v tom robí EÚ
Aké sú varovné signály, pri ktorých spozornieť

Podcast vznikol v spolupráci PDCS a Closeru, spolufinancovaný z programu The EU Citizens, Equality, Rights and Values (CERV), projekt PROTEUS. Názory v podcaste nemusia nevyhnutne odrážať stanoviská Európskej únie.

Bežne AI zad&aacute;va&scaron; jazykov&eacute; preklady alebo &bdquo;spolupracujete&ldquo; na roben&iacute; &scaron;kolsk&yacute;ch &uacute;loh? Možno m&aacute;&scaron; pocit, že aj rozhovor s chatom dok&aacute;že byť zmysluplnej&scaron;&iacute; ako rozhovor s bl&iacute;zkym človekom. AI sa na teba r&yacute;chlo nalad&iacute;, je vždy dostupn&aacute; a jej rady nie s&uacute; tak&eacute; prvopl&aacute;nov&eacute;. Porad&iacute; ako reagovať na žiarlivostn&eacute; sc&eacute;ny alebo čo k&uacute;piť na v&yacute;ročie.
M&ocirc;že sa zdať, že AI je &scaron;ikovnej&scaron;ia ako človek &ndash; veď okrem porazenia svetov&eacute;ho &scaron;ampi&oacute;na v &scaron;achu vyhrala AI AlphaGo aj nad najlep&scaron;&iacute;mi hr&aacute;čmi strategickej hry GO alebo vo videohre StarCraft II.
Ak ťa pri č&iacute;tan&iacute; t&yacute;chto slov striaslo, je to dobre. Keď využ&iacute;vame umel&uacute; inteligenciu, m&aacute;me prirodzen&uacute; tendenciu delegovať na ňu čoraz viac pracovn&yacute;ch alebo osobn&yacute;ch rozhodnut&iacute;. Veľa &uacute;loh a pr&aacute;ce AI sprav&iacute; za n&aacute;s a jej miesto v na&scaron;ich životoch neust&aacute;le rastie.
Probl&eacute;mom je v&scaron;ak de-skilling. Čast&eacute; využ&iacute;vanie umelej inteligencie znamen&aacute;, že na&scaron;e zručnosti stagnuj&uacute;, dokonca sa m&ocirc;žu postupne zhor&scaron;ovať. Univerzitn&iacute; a stredo&scaron;kolsk&iacute; profesori boli medzi prv&yacute;mi, ktor&iacute; upozornili, že ak za teba &scaron;kolsk&eacute; &uacute;lohy rob&iacute; AI, nez&iacute;ska&scaron; vedomosti a zručnosti, ktor&eacute; bude&scaron; nesk&ocirc;r potrebovať. Dnes to potvrdzuj&uacute; r&ocirc;zne &scaron;t&uacute;die &ndash; &scaron;tudent, ktor&yacute; ukonč&iacute; vysok&uacute; &scaron;kolu s pomocou AI, m&aacute; často niž&scaron;ie zručnosti a vedomosti než ten, ktor&yacute; AI nevyuž&iacute;val.
Hosťkou &scaron;iesteho vydania podcastu LIFE HACK je Katar&iacute;na Marcinčinov&aacute;, odborn&iacute;čka na etiku a technol&oacute;gie, ktor&aacute; p&ocirc;sob&iacute; v Kempelenovom in&scaron;tit&uacute;te inteligentn&yacute;ch technol&oacute;gi&iacute; (KInIT). V podcaste sa dozvie&scaron; aj:
<ul>
<li>Prečo pripisujeme AI ľudsk&eacute; vlastnosti</li>
<li>Čo znamen&aacute; asymetria moci medzi už&iacute;vateľom a v&yacute;voj&aacute;rom</li>
<li>O tom, že aj primit&iacute;vny chat Eliza vzbudzoval d&ocirc;veru</li>
<li>Prečo je d&ocirc;ležit&yacute; ľudsk&yacute; dohľad nad AI a čo v tom rob&iacute; E&Uacute;</li>
<li>Ak&eacute; s&uacute; varovn&eacute; sign&aacute;ly, pri ktor&yacute;ch spozornieť</li>
</ul>
Podcast vznikol v spolupr&aacute;ci PDCS a Closeru, spolufinancovan&yacute; z programu The EU Citizens, Equality, Rights and Values (CERV), projekt PROTEUS. N&aacute;zory v podcaste nemusia nevyhnutne odr&aacute;žať stanovisk&aacute; Eur&oacute;pskej &uacute;nie.

Stratíš kvôli AI skôr prácu alebo zručnosti? Fakty o digitálnom lenivení

Ak sa pýtaš, prečo je dôležité rozumieť témam ako protidrogové razie v kluboch, politici informujúci predovšetkým cez sociálne siete, rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, nový trestný zákon či nekonečná stavba diaľnice medzi Bratislavou a Košicami, nie je to len kvôli novinovým titulkom.

Tieto udalosti posledných mesiacov súvisia s tým, na čo reálne vplýva stav demokracie u nás – teda na tvoju bezpečnosť, slobodu, spravodlivosť aj dôveru, s ktorou sa môžeš zapojiť do verejného života.

Práve cez hodnoty ako priateľstvo, rovnosť alebo tolerancia vnímajú mladí, či demokracia funguje, alebo nie. A keď v spoločnosti začnú pribúdať veci ako zastrašujúce razie, politici schovaní za statusmi, rušenie dôležitých úradov či nekonečné diaľničné fiasko, je čas sa opýtať: Deje sa u nás niečo, čo by mladých malo naozaj zaujímať?

Rôzne analytické inštitúcie hovoria o tom, že demokracia na Slovensku čelí vážnemu úpadku. Tento trend je obzvlášť výrazný od návratu Roberta Fica k moci v roku 2023. Upozorňujú na rýchly pokles kvality demokracie, najmä v oblastiach právneho štátu, nezávislosti justície, slobody médií a kontroly moci. To sú všetko veľmi široké oblasti fungovania spoločnosti.

Čo však tento trend “upadajúcej demokracie” znamená pre náš život? A aký vplyv môže mať na našu spoločnosť v nadchádzajúcich rokoch?

V novej epizóde podcastu Life Hack sa rozprávame s Erikom Lášticom, politológom, vysokoškolským pedagógom a odborníkom na politický systém Slovenska Univerzity Komenského.

V podcaste sa dozvieš:
Kedy protidrogové razie v kluboch pôsobia zastrašujúco
Prečo nestačí, keď politici informujú cez sociálne siete
V čom bol problém pri rušení Úradu špeciálnej prokuratúry a prijímaní nového trestného zákona
Prečo je nedostavaná diaľnica medzi Bratislavou a Košicami problémom demokracie

Podcast vznikol v spolupráci PDCS a magazínu Closer a je spolufinancovaný z programu The EU Citizens, Equality, Rights and Values (CERV) v rámci projektu PROTEUS. Názory v podcaste nemusia nevyhnutne odrážať stanoviská Európskej únie.

Ak sa p&yacute;ta&scaron;, prečo je d&ocirc;ležit&eacute; rozumieť t&eacute;mam ako protidrogov&eacute; razie v kluboch, politici informuj&uacute;ci predov&scaron;etk&yacute;m cez soci&aacute;lne siete, ru&scaron;enie &Uacute;radu &scaron;peci&aacute;lnej prokurat&uacute;ry, nov&yacute; trestn&yacute; z&aacute;kon či nekonečn&aacute; stavba diaľnice medzi Bratislavou a Ko&scaron;icami, nie je to len kv&ocirc;li novinov&yacute;m titulkom.
Tieto udalosti posledn&yacute;ch mesiacov s&uacute;visia s t&yacute;m, na čo re&aacute;lne vpl&yacute;va stav demokracie u n&aacute;s &ndash; teda na tvoju bezpečnosť, slobodu, spravodlivosť aj d&ocirc;veru, s ktorou sa m&ocirc;že&scaron; zapojiť do verejn&eacute;ho života.
Pr&aacute;ve cez hodnoty ako priateľstvo, rovnosť alebo tolerancia vn&iacute;maj&uacute; mlad&iacute;, či demokracia funguje, alebo nie. A keď v spoločnosti začn&uacute; prib&uacute;dať veci ako zastra&scaron;uj&uacute;ce razie, politici schovan&iacute; za statusmi, ru&scaron;enie d&ocirc;ležit&yacute;ch &uacute;radov či nekonečn&eacute; diaľničn&eacute; fiasko, je čas sa op&yacute;tať: Deje sa u n&aacute;s niečo, čo by mlad&yacute;ch malo naozaj zauj&iacute;mať?
R&ocirc;zne analytick&eacute; in&scaron;tit&uacute;cie hovoria o tom, že demokracia na Slovensku čel&iacute; v&aacute;žnemu &uacute;padku. Tento trend je obzvl&aacute;&scaron;ť v&yacute;razn&yacute; od n&aacute;vratu Roberta Fica k moci v roku 2023. Upozorňuj&uacute; na r&yacute;chly pokles kvality demokracie, najm&auml; v oblastiach pr&aacute;vneho &scaron;t&aacute;tu, nez&aacute;vislosti just&iacute;cie, slobody m&eacute;di&iacute; a kontroly moci. To s&uacute; v&scaron;etko veľmi &scaron;irok&eacute; oblasti fungovania spoločnosti.
Čo v&scaron;ak tento trend &ldquo;upadaj&uacute;cej demokracie&rdquo; znamen&aacute; pre n&aacute;&scaron; život? A ak&yacute; vplyv m&ocirc;že mať na na&scaron;u spoločnosť v nadch&aacute;dzaj&uacute;cich rokoch?
V novej epiz&oacute;de podcastu Life Hack sa rozpr&aacute;vame s Erikom L&aacute;&scaron;ticom, politol&oacute;gom, vysoko&scaron;kolsk&yacute;m pedag&oacute;gom a odborn&iacute;kom na politick&yacute; syst&eacute;m Slovenska Univerzity Komensk&eacute;ho.
V podcaste sa dozvie&scaron;:
<ul>
<li>Kedy protidrogov&eacute; razie v kluboch p&ocirc;sobia zastra&scaron;uj&uacute;co</li>
<li>Prečo nestač&iacute;, keď politici informuj&uacute; cez soci&aacute;lne siete</li>
<li>V čom bol probl&eacute;m pri ru&scaron;en&iacute; &Uacute;radu &scaron;peci&aacute;lnej prokurat&uacute;ry a prij&iacute;man&iacute; nov&eacute;ho trestn&eacute;ho z&aacute;kona</li>
<li>Prečo je nedostavan&aacute; diaľnica medzi Bratislavou a Ko&scaron;icami probl&eacute;mom demokracie</li>
</ul>
Podcast vznikol v spolupr&aacute;ci PDCS a magaz&iacute;nu Closer a je spolufinancovan&yacute; z programu The EU Citizens, Equality, Rights and Values (CERV) v r&aacute;mci projektu PROTEUS. N&aacute;zory v podcaste nemusia nevyhnutne odr&aacute;žať stanovisk&aacute; Eur&oacute;pskej &uacute;nie.

Ohrozená demokracia? Prečo nejde len o politikov, ale o náš každodenný život

Zažívať úzkosť je dnes medzi mladými celkom bežné. Možno to poznáš aj ty, alebo niekto z tvojich blízkych – spotené dlane, sucho v ústach, rýchlejšie srdce alebo ten pocit, že niečo jednoducho nezvládneš. Aj to sú prejavy úzkosti, ktorá je reakciou na náročné situácie okolo nás.

Niekedy však úzkosť pretrváva alebo je taká silná, že ti bráni v bežných veciach – vtedy je dobré ju začať riešiť. Dnešná generácia mladých zažíva úzkostné pocity častejšie ako kedysi, či už kvôli pandémii, vojne na Ukrajine, tlaku na výkon v škole alebo vplyvu sociálnych médií.

Spúšťačov úzkosti je veľa: môže to byť tlak na výkon, šikana, zlé správy, ale aj naše vlastné presvedčenia, že nie sme dosť dobrí. Každý reaguje inak. Niekto sa s podnetom vyrovná rýchlo – a ďalej nerieši. Ten istý podnet však môže spustiť nepríjemné fyzické ale aj psychické reakcie, ktorých sa nevie zbaviť.

Tieto rozdiely v reakcii môžu naznačovať hlbšiu príčinu. Za mnohým môže stáť to, ako vnímame sami seba - sebavedomie sa formuje hlavne v detstve a ovplyvňuje, ako zvládame stres dnes. Ak je úzkosť priveľká alebo neprestáva, oplatí sa požiadať o pomoc odborníka. Existujú však aj techniky, ktoré môžu priniesť úľavu okamžite.

V podcaste rozoberieme:
Ako rozoznať úzkosť od bežných obáv
Čo nám "úzkostný hlas" v hlave vlastne hovorí
O hlbších príčinách úzkosti, ktoré vznikajú už v detstve
A ako si môžeme pomôcť sami, keď nám je ťažko

Podcast vznikol v spolupráci PDCS a magazínu Closer a je spolufinancovaný z programu The EU Citizens, Equality, Rights and Values (CERV) v rámci projektu PROTEUS. Názory v podcaste nemusia nevyhnutne odrážať stanoviská Európskej únie.

Zaž&iacute;vať &uacute;zkosť je dnes medzi mlad&yacute;mi celkom bežn&eacute;. Možno to pozn&aacute;&scaron; aj ty, alebo niekto z tvojich bl&iacute;zkych &ndash; spoten&eacute; dlane, sucho v &uacute;stach, r&yacute;chlej&scaron;ie srdce alebo ten pocit, že niečo jednoducho nezvl&aacute;dne&scaron;. Aj to s&uacute; prejavy &uacute;zkosti, ktor&aacute; je reakciou na n&aacute;ročn&eacute; situ&aacute;cie okolo n&aacute;s.
Niekedy v&scaron;ak &uacute;zkosť pretrv&aacute;va alebo je tak&aacute; siln&aacute;, že ti br&aacute;ni v bežn&yacute;ch veciach &ndash; vtedy je dobr&eacute; ju začať rie&scaron;iť. Dne&scaron;n&aacute; gener&aacute;cia mlad&yacute;ch zaž&iacute;va &uacute;zkostn&eacute; pocity častej&scaron;ie ako kedysi, či už kv&ocirc;li pand&eacute;mii, vojne na Ukrajine, tlaku na v&yacute;kon v &scaron;kole alebo vplyvu soci&aacute;lnych m&eacute;di&iacute;.
Sp&uacute;&scaron;ťačov &uacute;zkosti je veľa: m&ocirc;že to byť tlak na v&yacute;kon, &scaron;ikana, zl&eacute; spr&aacute;vy, ale aj na&scaron;e vlastn&eacute; presvedčenia, že nie sme dosť dobr&iacute;. Každ&yacute; reaguje inak. Niekto sa s podnetom vyrovn&aacute; r&yacute;chlo &ndash; a ďalej nerie&scaron;i. Ten ist&yacute; podnet v&scaron;ak m&ocirc;že spustiť nepr&iacute;jemn&eacute; fyzick&eacute; ale aj psychick&eacute; reakcie, ktor&yacute;ch sa nevie zbaviť.
Tieto rozdiely v reakcii m&ocirc;žu naznačovať hlb&scaron;iu pr&iacute;činu. Za mnoh&yacute;m m&ocirc;že st&aacute;ť to, ako vn&iacute;mame sami seba - sebavedomie sa formuje hlavne v detstve a ovplyvňuje, ako zvl&aacute;dame stres dnes. Ak je &uacute;zkosť priveľk&aacute; alebo neprest&aacute;va, oplat&iacute; sa požiadať o pomoc odborn&iacute;ka. Existuj&uacute; v&scaron;ak aj techniky, ktor&eacute; m&ocirc;žu priniesť &uacute;ľavu okamžite.
V podcaste rozoberieme:
<ul>
<li>Ako rozoznať &uacute;zkosť od bežn&yacute;ch ob&aacute;v</li>
<li>Čo n&aacute;m "&uacute;zkostn&yacute; hlas" v hlave vlastne hovor&iacute;</li>
<li>O hlb&scaron;&iacute;ch pr&iacute;čin&aacute;ch &uacute;zkosti, ktor&eacute; vznikaj&uacute; už v detstve</li>
<li>A ako si m&ocirc;žeme pom&ocirc;cť sami, keď n&aacute;m je ťažko</li>
</ul>
<hr>
Podcast vznikol v spolupr&aacute;ci PDCS a magaz&iacute;nu Closer a je spolufinancovan&yacute; z programu The EU Citizens, Equality, Rights and Values (CERV) v r&aacute;mci projektu PROTEUS. N&aacute;zory v podcaste nemusia nevyhnutne odr&aacute;žať stanovisk&aacute; Eur&oacute;pskej &uacute;nie.

Pocity úzkosti medzi mladými: Ako ich rozpoznať a zvládnuť?

Vyrastáme v krajine, kde sa o vojne hovorí ako o niečom vzdialenom. Ako o správe z iného sveta, nie ako o scenári, ktorý by sa nás mohol reálne týkať. No čo by sa stalo, keby sa ten scenár zrazu stal reálnym?

Podľa prieskumu agentúry Focus z apríla 2025 by len 14,3 % ľudí bolo ochotných brániť Slovensko so zbraňou v ruke, ak by nás napadlo Rusko. Väčšina by síce obranu podporila, ale z diaľky – bez priameho zapojenia do boja. Tento postoj robí Slovensko jednou z najmenej odhodlaných krajín v regióne.

Kto je vlastne ochotný brániť Slovensko?

Ochota zapojiť sa do obrany stúpa s vyšším vzdelaním a príjmom domácnosti. Líši sa aj podľa regiónov – najvyššia je v Trnavskom a Prešovskom kraji, najnižšia v Banskobystrickom.

Zaujímavý je pohľad na najmladšiu generáciu – ľudia vo veku 18 až 24 rokov patria medzi najodhodlanejších. Aj u nich však prevláda opatrnosť. Väčšina by hľadala inú formu pomoci ako priamy boj. Skôr než o hrdinstvo tu ide o premýšľanie – o rizikách, o dôsledkoch, o realite vojny.

Prečo je komunita dôležitejšia, než si myslíme?

Keď príde ohrozenie, prežitie nezávisí len od toho, kto má zbraň. Závisí od toho, či držíme spolu. Evolúcia nás naučila, že silná komunita prežije viac než jednotlivec. V ťažkých časoch boli solidarita a ochota obetovať sa pre iných kľúčové hodnoty, ktoré držali spoločnosti pokope. Dnes na to zabúdame.

Najdlhší mier v Európe zmenil naše hodnoty

Od konca druhej svetovej vojny prešlo viac než 80 rokov. Toto najdlhšie mierové obdobie v európskych dejinách zmenilo to, čo považujeme za dôležité. Viac než kolektívne záujmy si ceníme osobnú slobodu. Viac než pripravenosť pomôcť si vážime vlastný pokoj. Nie je to zlé. Je to len iné. Ale ak príde kríza, táto rovnováha sa znova preklopí. A možno sa budeme musieť učiť držať spolu odznovu.

Vojna na Ukrajine nám túto otázku vracia späť. Zrazu nie je až tak vzdialená. A my si kladieme otázky, ktoré sme dlho nepotrebovali:
Prečo sme medzi najmenej ochotnými brániť sa?
Ako sa dá podporiť obrana krajiny aj bez zbrane?
A čo vlastne znamená byť pripravený?

O týchto témach sa v novej epizóde podcastu Life Hack rozprávame s Pavlom Kosnáčom, riaditeľom DEKK inštitútu, ktorý sa dlhodobo venuje téme vojny a jej dopadu na spoločnosť.

Podcast vznikol v spolupráci PDCS a magazínu Closer a je spolufinancovaný z programu The EU Citizens, Equality, Rights and Values (CERV) v rámci projektu PROTEUS. Názory v podcaste nemusia nevyhnutne odrážať stanoviská Európskej únie.

Vyrast&aacute;me v krajine, kde sa o vojne hovor&iacute; ako o niečom vzdialenom. Ako o spr&aacute;ve z in&eacute;ho sveta, nie ako o scen&aacute;ri, ktor&yacute; by sa n&aacute;s mohol re&aacute;lne t&yacute;kať. No čo by sa stalo, keby sa ten scen&aacute;r zrazu stal re&aacute;lnym?
Podľa prieskumu agent&uacute;ry Focus z apr&iacute;la 2025 by len 14,3 % ľud&iacute; bolo ochotn&yacute;ch br&aacute;niť Slovensko so zbraňou v ruke, ak by n&aacute;s napadlo Rusko. V&auml;č&scaron;ina by s&iacute;ce obranu podporila, ale z diaľky &ndash; bez priameho zapojenia do boja. Tento postoj rob&iacute; Slovensko jednou z najmenej odhodlan&yacute;ch kraj&iacute;n v regi&oacute;ne.
Kto je vlastne ochotn&yacute; br&aacute;niť Slovensko?
Ochota zapojiť sa do obrany st&uacute;pa s vy&scaron;&scaron;&iacute;m vzdelan&iacute;m a pr&iacute;jmom dom&aacute;cnosti. L&iacute;&scaron;i sa aj podľa regi&oacute;nov &ndash; najvy&scaron;&scaron;ia je v Trnavskom a Pre&scaron;ovskom kraji, najniž&scaron;ia v Banskobystrickom.
Zauj&iacute;mav&yacute; je pohľad na najmlad&scaron;iu gener&aacute;ciu &ndash; ľudia vo veku 18 až 24 rokov patria medzi najodhodlanej&scaron;&iacute;ch. Aj u nich v&scaron;ak prevl&aacute;da opatrnosť. V&auml;č&scaron;ina by hľadala in&uacute; formu pomoci ako priamy boj. Sk&ocirc;r než o hrdinstvo tu ide o prem&yacute;&scaron;ľanie &ndash; o rizik&aacute;ch, o d&ocirc;sledkoch, o realite vojny.
Prečo je komunita d&ocirc;ležitej&scaron;ia, než si mysl&iacute;me?
Keď pr&iacute;de ohrozenie, prežitie nez&aacute;vis&iacute; len od toho, kto m&aacute; zbraň. Z&aacute;vis&iacute; od toho, či drž&iacute;me spolu. Evol&uacute;cia n&aacute;s naučila, že siln&aacute; komunita prežije viac než jednotlivec. V ťažk&yacute;ch časoch boli solidarita a ochota obetovať sa pre in&yacute;ch kľ&uacute;čov&eacute; hodnoty, ktor&eacute; držali spoločnosti pokope. Dnes na to zab&uacute;dame.
Najdlh&scaron;&iacute; mier v Eur&oacute;pe zmenil na&scaron;e hodnoty
Od konca druhej svetovej vojny pre&scaron;lo viac než 80 rokov. Toto najdlh&scaron;ie mierov&eacute; obdobie v eur&oacute;pskych dejin&aacute;ch zmenilo to, čo považujeme za d&ocirc;ležit&eacute;. Viac než kolekt&iacute;vne z&aacute;ujmy si cen&iacute;me osobn&uacute; slobodu. Viac než pripravenosť pom&ocirc;cť si v&aacute;žime vlastn&yacute; pokoj. Nie je to zl&eacute;. Je to len in&eacute;. Ale ak pr&iacute;de kr&iacute;za, t&aacute;to rovnov&aacute;ha sa znova preklop&iacute;. A možno sa budeme musieť učiť držať spolu odznovu.
Vojna na Ukrajine n&aacute;m t&uacute;to ot&aacute;zku vracia sp&auml;ť. Zrazu nie je až tak vzdialen&aacute;. A my si kladieme ot&aacute;zky, ktor&eacute; sme dlho nepotrebovali:
<ul>
<li>Prečo sme medzi najmenej ochotn&yacute;mi br&aacute;niť sa?</li>
<li>Ako sa d&aacute; podporiť obrana krajiny aj bez zbrane?</li>
<li>A čo vlastne znamen&aacute; byť pripraven&yacute;?</li>
</ul>
O t&yacute;chto t&eacute;mach sa v novej epiz&oacute;de podcastu Life Hack rozpr&aacute;vame s Pavlom Kosn&aacute;čom, riaditeľom DEKK in&scaron;tit&uacute;tu, ktor&yacute; sa dlhodobo venuje t&eacute;me vojny a jej dopadu na spoločnosť.
<hr>
Podcast vznikol v spolupr&aacute;ci PDCS a magaz&iacute;nu Closer a je spolufinancovan&yacute; z programu The EU Citizens, Equality, Rights and Values (CERV) v r&aacute;mci projektu PROTEUS. N&aacute;zory v podcaste nemusia nevyhnutne odr&aacute;žať stanovisk&aacute; Eur&oacute;pskej &uacute;nie.

Mier berieme ako samozrejmosť. Ale čo ak by prišla vojna?

Možno si aj dnes zažil ten moment, keď sa nevieš odlepiť od scrollovania. Alebo ti sieť podhodí video, ktoré ťa úplne pohltí – presne trafí náladu, čo máš. Nie je to náhoda. Za tým všetkým sú odporúčacie algoritmy, ktoré ťa možno poznajú lepšie než ty sám.

Sociálne siete nie sú len miesto na fotky a videá. Sú to obrovské dátové fabriky. Každý tvoj klik, každý komentár, každé zastavenie pri videu – to všetko je pre platformy cenný materiál.

A čím viac času tam stráviš, tým viac ti toho môžu naservírovať. A predať.
Sú to najmä mladí ľudia, ktorí na Instagrame, TikToku alebo YouTube trávia pokojne aj tri a viac hodín denne.

Prečo sa cítiš závislý?

Algoritmy sú navrhnuté tak, aby vyvolávali silné emócie. Uprednostňujú obsah, ktorý nás rozosmeje, nahnevá alebo vystraší. Práve preto sa na sociálnych sieťach často šíria extrémne názory, konšpirácie či šokujúce videá. Výsledkom je, že mnohí mladí ľudia pociťujú úzkosť, depresiu alebo sa stávajú závislými od neustáleho sledovania nového obsahu. Tragické dôsledky takejto digitálnej radikalizácie ukázal aj populárny seriál Adolescence.

Kto teda ovláda tvoj feed?

Ak si myslíš, že o tom, čo vidíš na svojom feede, rozhoduješ ty, mýliš sa. O všetkom rozhodujú “odporúčače” – komplexné algoritmy, ktorých nastavenia sú prísne stráženým tajomstvom. Ako používatelia nepoznáme ich presné zámery, vieme však, že ich cieľom je maximalizovať náš čas strávený na platforme. Často ani netušíme, prečo nám bol odporúčaný práve tento a nie iný príspevok.

Ako tieto systémy fungujú? Prečo sú tvoje dáta tak cenné? A dá sa s tým vôbec niečo robiť? V novej epizóde podcastu Life Hack hľadáme odpovede spolu s Jakubom Šimkom z Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií (KInIT).

V podcaste sa dozvieš:
Čo znamená byť „surovinou na ťažbu dát“
Ako fungujú odporúčacie algoritmy a prečo sú tak nepriehľadné
Aký typ obsahu nás najviac drží online (nie, nie sú to len mačiatka)
O projekte AI Audiology z dielne KInIT-u, ktorý sa snaží odporúčače otvoriť
Prečo je sebapoznanie kľúčom k tomu, čo vidíme v našom feede

Podcast vznikol v spolupráci PDCS a Closeru, spolufinancovaný z programu The EU Citizens, Equality, Rights and Values (CERV), projekt PROTEUS.
Názory v podcaste nemusia nevyhnutne odrážať stanoviská Európskej únie.

Možno si aj dnes zažil ten moment, keď sa nevie&scaron; odlepiť od scrollovania. Alebo ti sieť podhod&iacute; video, ktor&eacute; ťa &uacute;plne pohlt&iacute; &ndash; presne traf&iacute; n&aacute;ladu, čo m&aacute;&scaron;. Nie je to n&aacute;hoda. Za t&yacute;m v&scaron;etk&yacute;m s&uacute; odpor&uacute;čacie algoritmy, ktor&eacute; ťa možno poznaj&uacute; lep&scaron;ie než ty s&aacute;m.
Soci&aacute;lne siete nie s&uacute; len miesto na fotky a vide&aacute;. S&uacute; to obrovsk&eacute; d&aacute;tov&eacute; fabriky. Každ&yacute; tvoj klik, každ&yacute; koment&aacute;r, každ&eacute; zastavenie pri videu &ndash; to v&scaron;etko je pre platformy cenn&yacute; materi&aacute;l.
A č&iacute;m viac času tam str&aacute;vi&scaron;, t&yacute;m viac ti toho m&ocirc;žu naserv&iacute;rovať. A predať. S&uacute; to najm&auml; mlad&iacute; ľudia, ktor&iacute; na Instagrame, TikToku alebo YouTube tr&aacute;via pokojne aj tri a viac hod&iacute;n denne.
Prečo sa c&iacute;ti&scaron; z&aacute;visl&yacute;?
Algoritmy s&uacute; navrhnut&eacute; tak, aby vyvol&aacute;vali siln&eacute; em&oacute;cie. Uprednostňuj&uacute; obsah, ktor&yacute; n&aacute;s rozosmeje, nahnev&aacute; alebo vystra&scaron;&iacute;. Pr&aacute;ve preto sa na soci&aacute;lnych sieťach často &scaron;&iacute;ria extr&eacute;mne n&aacute;zory, kon&scaron;pir&aacute;cie či &scaron;okuj&uacute;ce vide&aacute;. V&yacute;sledkom je, že mnoh&iacute; mlad&iacute; ľudia pociťuj&uacute; &uacute;zkosť, depresiu alebo sa st&aacute;vaj&uacute; z&aacute;visl&yacute;mi od neust&aacute;leho sledovania nov&eacute;ho obsahu. Tragick&eacute; d&ocirc;sledky takejto digit&aacute;lnej radikaliz&aacute;cie uk&aacute;zal aj popul&aacute;rny seri&aacute;l Adolescence.
Kto teda ovl&aacute;da tvoj feed?
Ak si mysl&iacute;&scaron;, že o tom, čo vid&iacute;&scaron; na svojom feede, rozhoduje&scaron; ty, m&yacute;li&scaron; sa. O v&scaron;etkom rozhoduj&uacute; &ldquo;odpor&uacute;čače&rdquo; &ndash; komplexn&eacute; algoritmy, ktor&yacute;ch nastavenia s&uacute; pr&iacute;sne str&aacute;žen&yacute;m tajomstvom. Ako použ&iacute;vatelia nepozn&aacute;me ich presn&eacute; z&aacute;mery, vieme v&scaron;ak, že ich cieľom je maximalizovať n&aacute;&scaron; čas str&aacute;ven&yacute; na platforme. Často ani netu&scaron;&iacute;me, prečo n&aacute;m bol odpor&uacute;čan&yacute; pr&aacute;ve tento a nie in&yacute; pr&iacute;spevok.
Ako tieto syst&eacute;my funguj&uacute;? Prečo s&uacute; tvoje d&aacute;ta tak cenn&eacute;? A d&aacute; sa s t&yacute;m v&ocirc;bec niečo robiť? V novej epiz&oacute;de podcastu Life Hack hľad&aacute;me odpovede spolu s Jakubom &Scaron;imkom z Kempelenovho in&scaron;tit&uacute;tu inteligentn&yacute;ch technol&oacute;gi&iacute; (KInIT).
V podcaste sa dozvie&scaron;:
<ul>
<li>Čo znamen&aacute; byť &bdquo;surovinou na ťažbu d&aacute;t&ldquo;</li>
<li>Ako funguj&uacute; odpor&uacute;čacie algoritmy a prečo s&uacute; tak nepriehľadn&eacute;</li>
<li>Ak&yacute; typ obsahu n&aacute;s najviac drž&iacute; online (nie, nie s&uacute; to len mačiatka)</li>
<li>O projekte AI Audiology z dielne KInIT-u, ktor&yacute; sa snaž&iacute; odpor&uacute;čače otvoriť</li>
<li>Prečo je sebapoznanie kľ&uacute;čom k tomu, čo vid&iacute;me v na&scaron;om feede</li>
</ul>
Podcast vznikol v spolupr&aacute;ci PDCS a Closeru, spolufinancovan&yacute; z programu The EU Citizens, Equality, Rights and Values (CERV), projekt PROTEUS. N&aacute;zory v podcaste nemusia nevyhnutne odr&aacute;žať stanovisk&aacute; Eur&oacute;pskej &uacute;nie.

Kto rozhoduje o tvojom feede? Algoritmy, ktoré poznajú tvoje slabosti

Klimatická kríza, vojny, pandémia aj zúfalé ceny nájmov. Mladí dnes dospievajú v chaose, ktorý nemá jasné pravidlá. A práve v takomto svete rastie hlad po silných postavách, ktoré vedia ukázať smer. Psychológovia hovoria, že túžba po „záchrancovi“ je normálna. Volá sa to charizmatické lídrovstvo.

Nie je to nový pojem – už pred sto rokmi ho pomenoval sociológ Max Weber. Takýto líder vás nepresviedča dátami ani programom. Presvedčí vás tým, že mu jednoducho veríte. Má víziu. Má hlas, čo znie nahlas aj keď všetci mlčia. No pozor – charizma vie byť aj toxická.

Štúdie z roku 2024 ukazujú, že mladí sa v čase krízy vedia na charizmatických lídrov extrémne naviazať. Dokážu im dodať energiu, nádej, motiváciu. No táto dôvera môže rásť až do slepej poslušnosti. A keď líder padne, padá s ním aj ich pocit bezpečia.

Čo sa skrýva za týmto fenoménom a ako ho čítať kriticky? O tom sa v novej epizóde podcastu Life Hack rozpráva Ľubica Stanek s Dominikom Želinským zo SAV.

V podcaste sa dozviete:
čo vlastne robí lídra „charizmatickým“
prečo im mladí veria viac než inštitúciám
čo sa deje, keď líder prestane plniť sľuby
kde je hranica medzi dôverou a manipuláciou
ako sa nenechať nachytať peknými rečami

Tento podcast prináša PDCS v spolupráci s magazínom Closer a je realizovaný a spolufinancovaný vďaka programu The EU Citizens, Equality, Rights and Values (CERV) v projekte PROTEUS. Vyjadrené názory a stanoviská sú názormi a autorov a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie.

Klimatick&aacute; kr&iacute;za, vojny, pand&eacute;mia aj z&uacute;fal&eacute; ceny n&aacute;jmov. Mlad&iacute; dnes dospievaj&uacute; v chaose, ktor&yacute; nem&aacute; jasn&eacute; pravidl&aacute;. A pr&aacute;ve v takomto svete rastie hlad po siln&yacute;ch postav&aacute;ch, ktor&eacute; vedia uk&aacute;zať smer. Psychol&oacute;govia hovoria, že t&uacute;žba po &bdquo;z&aacute;chrancovi&ldquo; je norm&aacute;lna. Vol&aacute; sa to charizmatick&eacute; l&iacute;drovstvo.
Nie je to nov&yacute; pojem &ndash; už pred sto rokmi ho pomenoval sociol&oacute;g Max Weber. Tak&yacute;to l&iacute;der v&aacute;s nepresviedča d&aacute;tami ani programom. Presvedč&iacute; v&aacute;s t&yacute;m, že mu jednoducho ver&iacute;te. M&aacute; v&iacute;ziu. M&aacute; hlas, čo znie nahlas aj keď v&scaron;etci mlčia. No pozor &ndash; charizma vie byť aj toxick&aacute;.
&Scaron;t&uacute;die z roku 2024 ukazuj&uacute;, že mlad&iacute; sa v čase kr&iacute;zy vedia na charizmatick&yacute;ch l&iacute;drov extr&eacute;mne naviazať. Dok&aacute;žu im dodať energiu, n&aacute;dej, motiv&aacute;ciu. No t&aacute;to d&ocirc;vera m&ocirc;že r&aacute;sť až do slepej poslu&scaron;nosti. A keď l&iacute;der padne, pad&aacute; s n&iacute;m aj ich pocit bezpečia.
Čo sa skr&yacute;va za t&yacute;mto fenom&eacute;nom a ako ho č&iacute;tať kriticky? O tom sa v novej epiz&oacute;de podcastu Life Hack rozpr&aacute;va Ľubica Stanek s Dominikom Želinsk&yacute;m zo SAV.
V podcaste sa dozviete:
<ul>
<li>čo vlastne rob&iacute; l&iacute;dra &bdquo;charizmatick&yacute;m&ldquo;</li>
<li>prečo im mlad&iacute; veria viac než in&scaron;tit&uacute;ci&aacute;m</li>
<li>čo sa deje, keď l&iacute;der prestane plniť sľuby</li>
<li>kde je hranica medzi d&ocirc;verou a manipul&aacute;ciou</li>
<li>ako sa nenechať nachytať pekn&yacute;mi rečami</li>
</ul>
Tento podcast prin&aacute;&scaron;a PDCS v spolupr&aacute;ci s magaz&iacute;nom Closer a je realizovan&yacute; a spolufinancovan&yacute; vďaka programu The EU Citizens, Equality, Rights and Values (CERV) v projekte PROTEUS. Vyjadren&eacute; n&aacute;zory a stanovisk&aacute; s&uacute; n&aacute;zormi a autorov a nemusia nevyhnutne odr&aacute;žať n&aacute;zory a stanovisk&aacute; Eur&oacute;pskej &uacute;nie.

Mladí strácajú pôdu pod nohami. Pomáha im silný líder – no za akú cenu?

V limitovanej sérii rozoberieme v siedmich epizódach s rôznymi hosťami a hostkami aktuálne a zásadné fenomény našej doby. Aký vplyv na nás majú algoritmy sociálnych sietí? Kto sú charizmatickí lídri a kedy môžu byť pre spoločnosť rizikom? Ako si udržať zručnosti a samostatnosť v čase umelej inteligencie? Ako rozpoznať a zvládnuť úzkosť?

Podcast moderuje Ľubica Staněk a nájdete ho každú stredu v podcastových aplikáciách, na Youtube a na closer.sk.

V limitovanej s&eacute;rii rozoberieme v siedmich epiz&oacute;dach s r&ocirc;znymi hosťami a hostkami aktu&aacute;lne a z&aacute;sadn&eacute; fenom&eacute;ny na&scaron;ej doby. Ak&yacute; vplyv na n&aacute;s maj&uacute; algoritmy soci&aacute;lnych siet&iacute;? Kto s&uacute; charizmatick&iacute; l&iacute;dri a kedy m&ocirc;žu byť pre spoločnosť rizikom? Ako si udržať zručnosti a samostatnosť v čase umelej inteligencie? Ako rozpoznať a zvl&aacute;dnuť &uacute;zkosť?
Podcast moderuje Ľubica Staněk a n&aacute;jdete ho každ&uacute; stredu v podcastov&yacute;ch aplik&aacute;ci&aacute;ch, na Youtube a na <a href="http://closer.sme.sk" aria-label="Odkaz closer.sk">closer.sk</a>.

Nový podcast Lifehack!

V limitovanej s&eacute;rii rozoberieme v siedmich epiz&oacute;dach s r&ocirc;znymi hosťami a hostkami aktu&aacute;lne a z&aacute;sadn&eacute; fenom&eacute;ny na&scaron;ej doby. Ak&yacute; vplyv na n&aacute;s maj&uacute; algoritmy soci&aacute;lnych siet&iacute;? Kto s&uacute; charizmatick&iacute; l&iacute;dri a kedy m&ocirc;žu byť pre spoločnosť rizikom? Ako si udržať zručnosti a samostatnosť v čase umelej inteligencie? Ako rozpoznať a zvl&aacute;dnuť &uacute;zkosť?
Podcast moderuje Ľubica Staněk a n&aacute;jdete ho každ&uacute; stredu v podcastov&yacute;ch aplik&aacute;ci&aacute;ch, na Youtube a na <a href="http://closer.sme.sk" aria-label="Odkaz closer.sk">closer.sk</a>.

Lifehack

Social links:

Follow the podcast:

8 clip(s)