Ako môže vyzerať dekonštrukcia presvedčení z obdobia nášho detstva a dospievania?
Z rodiny a z komunity, v ktorej sme vyrástli, sme si všetci odniesli určité presvedčenia o tom, ako funguje svet. Cez príbehy našich predkov sme sa - často úplne podvedome - naučili vnímať, kto sú „naši ľudia“, komu sa dá veriť a na koho si dávať pozor.
Barbara Rónaiová vyštudovala hudobnú vedu a potom sa začala venovať téme pamäti, téme holokaustu a tomu, ako rozumieme vlastným príbehom a príbehom druhých. Pôsobila ako lektorka pre žiactvo a učiteľstvo, v súčasnosti je v psychoterapeutickom výcviku.
Barbara má židovské korene a je vnučkou preživších holokaust.
V tejto epizóde rozpráva o tom, v akých príbehoch vyrástla a ako zistila, že v nich čosi chýba.
Barbora Mareková sa jej pýta na symptómy medzigeneračnej traumy, preberú aj to, ako funguje klanové uvažovanie, ktoré nám prináša určitý pocit bezpečia, no zároveň obmedzuje naše vnímanie a našu schopnosť vidieť, čo je spravodlivé.
Hostka odporučila knihy:
Byť Židom po skaze Gazy (Peter Beinart)
Děti holocaustu (Helen Epstein)
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk
_
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
_
Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

268. Zuby ukazujú naše miesto v spoločenskom rebríčku. Ako pochopiť chudobu, keď máme peniaze?
1:35:33

266. Ak rodič strieda tresty s hýčkaním, v dieťati vzniká rozpor, ktorý je veľmi ťažké vyriešiť (Marko Škop)
1:08:56

265. Lekár ma vytiahol za vlasy von z nemocnice, spomína právnička sterilizovaných rómskych žien
1:28:20