Európska centrálna banka (ECB) zvýšila úrokové sadzby. Mnohí sa už tešili, že sadzby budú aj naďalej klesať, že sme sa po rokoch vysokých úrokov konečne dočkali vytúžených poklesov, dnes to však vyzerá tak, že sa opäť treba pripraviť na drahšie hypotéky.

Dôvodom je, ako inak, geopolitika. Kým v marci sme sa nachádzali na najnižších číslach, vojna s Iránom a následné zvyšovanie cien pohonných látok pohnali hore infláciu, na ktorú ECB musela reagovať.

„Centrálna banka neotáča kormidlo monetárnej politiky iba pre štvrtinu percentuálneho bodu a už po júnovom zvýšení sme čakali, že minimálne jedno ďalšie príde,“ hovorí analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš s tým, že ešte nie sme na konci.

Ďalšie zvyšovanie je možné koncom roka, keď bude mať ECB k dispozícii najnovšiu prognózu. Vylúčené pritom nie je ani to, že prekročíme hranicu štyroch percent.

Väčšina komerčných bánk už zvyšovanie do svojich ponúk pretavila. Ak sa niekomu končí viazanosť v priebehu najbližších mesiacov, mal by sa podľa Kočiša aktívne informovať o tom, ako bude vyzerať jeho budúca splátka a či by sa s ňou prípadne nedalo ešte niečo robiť. „Netreba sa báť vyjednávať, porovnať si trh a informovať sa aj v iných bankách, čo mi prípadne vedia ponúknuť,“ dopĺňa Kočiš.

V rozhovore sa dozviete:


ako sa budú vyvíjať úrokové sadzby,


či sa už zvýšenie pretavilo do produktov komerčných bánk,


či sa ešte oplatí kupovať byt vzhľadom na úroky a ceny nehnuteľností,


či kalkulovať, respektíve čakať pri kúpe na lepšie časy,


ako postupovať, ak sa mi čoskoro končí viazanosť pri hypotéke.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Podcast Index s Evou Frantovou môžete podporiť cez https://herohero.co/index

–

Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

Eur&oacute;pska centr&aacute;lna banka (ECB) zv&yacute;&scaron;ila &uacute;rokov&eacute; sadzby. Mnoh&iacute; sa už te&scaron;ili, že sadzby bud&uacute; aj naďalej klesať, že sme sa po rokoch vysok&yacute;ch &uacute;rokov konečne dočkali vyt&uacute;žen&yacute;ch poklesov, dnes to v&scaron;ak vyzer&aacute; tak, že sa op&auml;ť treba pripraviť na drah&scaron;ie hypot&eacute;ky.
D&ocirc;vodom je, ako inak, geopolitika. K&yacute;m v marci sme sa nach&aacute;dzali na najniž&scaron;&iacute;ch č&iacute;slach, vojna s Ir&aacute;nom a n&aacute;sledn&eacute; zvy&scaron;ovanie cien pohonn&yacute;ch l&aacute;tok pohnali hore infl&aacute;ciu, na ktor&uacute; ECB musela reagovať.
&bdquo;Centr&aacute;lna banka neot&aacute;ča kormidlo monet&aacute;rnej politiky iba pre &scaron;tvrtinu percentu&aacute;lneho bodu a už po j&uacute;novom zv&yacute;&scaron;en&iacute; sme čakali, že minim&aacute;lne jedno ďal&scaron;ie pr&iacute;de,&ldquo; hovor&iacute; analytik Slovenskej sporiteľne Mari&aacute;n Koči&scaron; s t&yacute;m, že e&scaron;te nie sme na konci.
Ďal&scaron;ie zvy&scaron;ovanie je možn&eacute; koncom roka, keď bude mať ECB k dispoz&iacute;cii najnov&scaron;iu progn&oacute;zu. Vyl&uacute;čen&eacute; pritom nie je ani to, že prekroč&iacute;me hranicu &scaron;tyroch percent.
V&auml;č&scaron;ina komerčn&yacute;ch b&aacute;nk už zvy&scaron;ovanie do svojich pon&uacute;k pretavila. Ak sa niekomu konč&iacute; viazanosť v priebehu najbliž&scaron;&iacute;ch mesiacov, mal by sa podľa Koči&scaron;a akt&iacute;vne informovať o tom, ako bude vyzerať jeho bud&uacute;ca spl&aacute;tka a či by sa s ňou pr&iacute;padne nedalo e&scaron;te niečo robiť. &bdquo;Netreba sa b&aacute;ť vyjedn&aacute;vať, porovnať si trh a informovať sa aj v in&yacute;ch bank&aacute;ch, čo mi pr&iacute;padne vedia pon&uacute;knuť,&ldquo; dopĺňa Koči&scaron;.
V rozhovore sa dozviete:
<ul>
<li>
ako sa bud&uacute; vyv&iacute;jať &uacute;rokov&eacute; sadzby,
</li>
<li>
či sa už zv&yacute;&scaron;enie pretavilo do produktov komerčn&yacute;ch b&aacute;nk,
</li>
<li>
či sa e&scaron;te oplat&iacute; kupovať byt vzhľadom na &uacute;roky a ceny nehnuteľnost&iacute;,
</li>
<li>
či kalkulovať, respekt&iacute;ve čakať pri k&uacute;pe na lep&scaron;ie časy,
</li>
<li>
ako postupovať, ak sa mi čoskoro konč&iacute; viazanosť pri hypot&eacute;ke.
</li>
</ul>
&ndash;
Ak m&aacute;te pre n&aacute;s sp&auml;tn&uacute; v&auml;zbu, odkaz alebo n&aacute;pad, nap&iacute;&scaron;te n&aacute;m na&nbsp;⁠⁠⁠⁠⁠⁠<a href="mailto:podcastindex@sme.sk%E2%81%A0%E2%81%A0%E2%81%A0%E2%81%A0%E2%81%A0%E2%81%A0">⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠</a>
&ndash;
Podcast Index s Evou Frantovou m&ocirc;žete podporiť cez&nbsp;<a href="https://herohero.co/index">https://herohero.co/index</a>
&ndash;
V&scaron;etky Podcasty SME n&aacute;jdete na&nbsp;<a href="https://podcasty.sme.sk/c/20914045/vsetky-podcasty-dennika-sme-na-jednom-mieste-zoznam.html">⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠</a>
&ndash;
Ďakujeme, že poč&uacute;vate podcast Index.

Analytik: Byt ako dobrá investícia? Sú tu riziká

Ako by malo Slovensko vyzerať v roku 2040? Ako konkurencieschopná krajina, z ktorej neodchádzajú mladí ľudia, zdravotníctvo máme pripravené na obrovský nápor starnúceho obyvateľstva a chýbajúcu pracovnú silu okrem iného nahrádzame kvalitou zo zahraničia. Do toho sa snažíme vzdelať šikovných mladých ľudí, ktorí si vedia dovoliť vlastné bývanie a štát hospodári tak, že má na adresnú pomoc a zároveň je pripravený na horšie časy. 

Ilúzia? Nie, iba dokument Vízia 2040, ktorú na podnet súčasnej vlády pripravila Slovenská akadémia vied (SAV) v spolupráci s vyše 300 expertmi. Iva Kleinová, ktorá bola jednou z nich, v Indexe s Evou Frantovou hovorí, že šlo o naozaj nadstranícku vec.

„Pre SAV je veľmi dôležité udržať si reputáciu, že predkladá len dokumenty založené na faktoch. Spolupracovali sme skutočne s ľuďmi a so skupinami s rôznymi názormi, skúsenosťami a naprieč politickým spektrom,“ hovorí Kleinová.

Mnohé z riešení, ktoré vízia predstavuje, už na stole boli, ich pretavenie do praxe je však opakovaný problém. Príkladom je nižšie zdanenia práce a naopak vyššie dane z majetku či environmentálne dane. Podľa Kleinovej za to môže najmä jednoduchosť zvyšovania daní z aktivity.

„Je to politicky oveľa jednoduchšie. Vieme, koľko ľudia zarábajú, vieme zdaniť aj zamestnávateľa a zároveň ľudia síce vidia svoju výplatnú pásku, ale do veľkej miery si neuvedomujú, aké veľké to reálne zaťaženie vlastne je,“ dodáva Kleinová s tým, že to bude obrovský problém - takto vybrané dane sa budú znižovať z dôvodu demografie aj umelej inteligencie.

Demografiu podľa vízie môže sčasti pomôcť vyriešiť riadená migrácia. Tá však v spoločnosti skôr polarizuje a vládni politici tento fenomén svojimi vyjadreniami iba umocňujú.

V rozhovore sa dozviete:


čo je cieľom vízie,


aká je šanca, že sa na nej dosiahne dohoda naprieč politickým spektrom,


ako rieši problém demografie či odchodu mladých do zahraničia,


či táto vláda niečo robí pre ľahší príchod šikovných ľudí zo zahraničia,


či štátny rozpočet zvládne takéto vysoké ciele.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Podcast Index s Evou Frantovou môžete podporiť cez https://herohero.co/index

–

Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

Ako by malo Slovensko vyzerať v roku 2040? Ako konkurencieschopn&aacute; krajina, z ktorej neodch&aacute;dzaj&uacute; mlad&iacute; ľudia, zdravotn&iacute;ctvo m&aacute;me pripraven&eacute; na obrovsk&yacute; n&aacute;por starn&uacute;ceho obyvateľstva a ch&yacute;baj&uacute;cu pracovn&uacute; silu okrem in&eacute;ho nahr&aacute;dzame kvalitou zo zahraničia. Do toho sa snaž&iacute;me vzdelať &scaron;ikovn&yacute;ch mlad&yacute;ch ľud&iacute;, ktor&iacute; si vedia dovoliť vlastn&eacute; b&yacute;vanie a &scaron;t&aacute;t hospod&aacute;ri tak, že m&aacute; na adresn&uacute; pomoc a z&aacute;roveň je pripraven&yacute; na hor&scaron;ie časy.&nbsp;
Il&uacute;zia? Nie, iba dokument V&iacute;zia 2040, ktor&uacute; na podnet s&uacute;časnej vl&aacute;dy pripravila Slovensk&aacute; akad&eacute;mia vied (SAV) v spolupr&aacute;ci s vy&scaron;e 300 expertmi. Iva Kleinov&aacute;, ktor&aacute; bola jednou z nich, v Indexe s Evou Frantovou hovor&iacute;, že &scaron;lo o naozaj nadstran&iacute;cku vec.
&bdquo;Pre SAV je veľmi d&ocirc;ležit&eacute; udržať si reput&aacute;ciu, že predklad&aacute; len dokumenty založen&eacute; na faktoch. Spolupracovali sme skutočne s ľuďmi a so skupinami s r&ocirc;znymi n&aacute;zormi, sk&uacute;senosťami a naprieč politick&yacute;m spektrom,&ldquo; hovor&iacute; Kleinov&aacute;.
Mnoh&eacute; z rie&scaron;en&iacute;, ktor&eacute; v&iacute;zia predstavuje, už na stole boli, ich pretavenie do praxe je v&scaron;ak opakovan&yacute; probl&eacute;m. Pr&iacute;kladom je niž&scaron;ie zdanenia pr&aacute;ce a naopak vy&scaron;&scaron;ie dane z majetku či environment&aacute;lne dane. Podľa Kleinovej za to m&ocirc;že najm&auml; jednoduchosť zvy&scaron;ovania dan&iacute; z aktivity.
&bdquo;Je to politicky oveľa jednoduch&scaron;ie. Vieme, koľko ľudia zar&aacute;baj&uacute;, vieme zdaniť aj zamestn&aacute;vateľa a z&aacute;roveň ľudia s&iacute;ce vidia svoju v&yacute;platn&uacute; p&aacute;sku, ale do veľkej miery si neuvedomuj&uacute;, ak&eacute; veľk&eacute; to re&aacute;lne zaťaženie vlastne je,&ldquo; dod&aacute;va Kleinov&aacute; s t&yacute;m, že to bude obrovsk&yacute; probl&eacute;m - takto vybran&eacute; dane sa bud&uacute; znižovať z d&ocirc;vodu demografie aj umelej inteligencie.
Demografiu podľa v&iacute;zie m&ocirc;že sčasti pom&ocirc;cť vyrie&scaron;iť riaden&aacute; migr&aacute;cia. T&aacute; v&scaron;ak v spoločnosti sk&ocirc;r polarizuje a vl&aacute;dni politici tento fenom&eacute;n svojimi vyjadreniami iba umocňuj&uacute;.
V rozhovore sa dozviete:
<ul>
<li>
čo je cieľom v&iacute;zie,
</li>
<li>
ak&aacute; je &scaron;anca, že sa na nej dosiahne dohoda naprieč politick&yacute;m spektrom,
</li>
<li>
ako rie&scaron;i probl&eacute;m demografie či odchodu mlad&yacute;ch do zahraničia,
</li>
<li>
či t&aacute;to vl&aacute;da niečo rob&iacute; pre ľah&scaron;&iacute; pr&iacute;chod &scaron;ikovn&yacute;ch ľud&iacute; zo zahraničia,
</li>
<li>
či &scaron;t&aacute;tny rozpočet zvl&aacute;dne tak&eacute;to vysok&eacute; ciele.
</li>
</ul>
&ndash;
Ak m&aacute;te pre n&aacute;s sp&auml;tn&uacute; v&auml;zbu, odkaz alebo n&aacute;pad, nap&iacute;&scaron;te n&aacute;m na&nbsp;⁠⁠⁠⁠⁠⁠<a href="mailto:podcastindex@sme.sk%E2%81%A0%E2%81%A0%E2%81%A0%E2%81%A0%E2%81%A0%E2%81%A0">⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠</a>
&ndash;
Podcast Index s Evou Frantovou m&ocirc;žete podporiť cez&nbsp;<a href="https://herohero.co/index">https://herohero.co/index</a>
&ndash;
V&scaron;etky Podcasty SME n&aacute;jdete na&nbsp;<a href="https://podcasty.sme.sk/c/20914045/vsetky-podcasty-dennika-sme-na-jednom-mieste-zoznam.html">⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠</a>
&ndash;
Ďakujeme, že poč&uacute;vate podcast Index.

Expertka: Protiimigračné heslá vlády? Skôr rétorika ako realita

Budúci rok sa opäť zvýši minimálna mzda, a to na 972 eur v hrubom. Vláda to prezentuje ako skvelú vec, a že na konci volebného obdobia už presiahne tisíc eur. Zamestnávatelia však poukazujú na iný paradox - nie na minimálnu mzdu, ale na výšku tej priemernej, ktorá dosahuje len niečo nad 1600 eur. 

Podľa Andreja Lasza z Asociácie priemyselných zväzov a dopravy, ktorý bol hosťom Indexu s Evou Frantovou, sa niet čo čudovať, keď na firmy tlačí obrovské daňovo-odvodové zaťaženie, ktoré im jednak bráni zvyšovať mzdy a zároveň ich odrádza od investície na Slovensku.

„Naše daňovo-odvodové zaťaženie dosahuje tridsať deväť percent, priemer únie je tridsať štyri percent, v Poľsku tridsať dva, v Česku tridsať štyri. Zároveň vidíme, že poľská ekonomika sa rozvíja tempom štyri percentá ročne a naša zhasína,“ hovorí Lasz.

V prípade zahraničných koncernov takéto náklady na prácu znamenajú, že sa investor s najväčšou pravdepodobnosťou rozhodne postaviť fabriku mimo Slovenska, v niektorej zo susedných krajín. Pre slovenských podnikateľov zase takéto prostredie znamená veľmi vysokú konkurenciu zo zahraničia, ktorej nevie vždy odporovať.

Navyše, dane a odvody do istej miery platia aj tí, ktorí poberajú iba minimálnu mzdu. Z platu im podľa Lasza vezme približne dvesto eur. Odvody a dane však podľa neho môžu aj za odchody kvalifikovanej pracovnej sily.

„Po zrušení horných stropov na odvody do zdravotného a sociálneho systému platia vysokopríjmoví zamestnanci masívne sumy, čo tých najschopnejších vyháňa z krajiny,“ dodáva Lasz.

V rozhovore sa dozviete:


či je výška minimálnej mzdy adekvátna k vývoju ekonomiky,


ako prebiehajú rokovania o jej výške,


či sám štát dodržiava jej zvyšovanie,


ako firmy trpia v systéme, kde riešime minimálnu mzdu v hrubom, ale už nie v čistom,


ako nepredvídateľnosť vládneho prostredia škodí Slovensku.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Podcast Index s Evou Frantovou môžete podporiť cez https://herohero.co/index

–

Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

Bud&uacute;ci rok sa op&auml;ť zv&yacute;&scaron;i minim&aacute;lna mzda, a to na 972 eur v hrubom. Vl&aacute;da to prezentuje ako skvel&uacute; vec, a že na konci volebn&eacute;ho obdobia už presiahne tis&iacute;c eur. Zamestn&aacute;vatelia v&scaron;ak poukazuj&uacute; na in&yacute; paradox - nie na minim&aacute;lnu mzdu, ale na v&yacute;&scaron;ku tej priemernej, ktor&aacute; dosahuje len niečo nad 1600 eur.&nbsp;
Podľa Andreja Lasza z Asoci&aacute;cie priemyseln&yacute;ch zv&auml;zov a dopravy, ktor&yacute; bol hosťom Indexu s Evou Frantovou, sa niet čo čudovať, keď na firmy tlač&iacute; obrovsk&eacute; daňovo-odvodov&eacute; zaťaženie, ktor&eacute; im jednak br&aacute;ni zvy&scaron;ovať mzdy a z&aacute;roveň ich odr&aacute;dza od invest&iacute;cie na Slovensku.
&bdquo;Na&scaron;e daňovo-odvodov&eacute; zaťaženie dosahuje tridsať dev&auml;ť percent, priemer &uacute;nie je tridsať &scaron;tyri percent, v Poľsku tridsať dva, v Česku tridsať &scaron;tyri. Z&aacute;roveň vid&iacute;me, že poľsk&aacute; ekonomika sa rozv&iacute;ja tempom &scaron;tyri percent&aacute; ročne a na&scaron;a zhas&iacute;na,&ldquo; hovor&iacute; Lasz.
V pr&iacute;pade zahraničn&yacute;ch koncernov tak&eacute;to n&aacute;klady na pr&aacute;cu znamenaj&uacute;, že sa investor s najv&auml;č&scaron;ou pravdepodobnosťou rozhodne postaviť fabriku mimo Slovenska, v niektorej zo susedn&yacute;ch kraj&iacute;n. Pre slovensk&yacute;ch podnikateľov zase tak&eacute;to prostredie znamen&aacute; veľmi vysok&uacute; konkurenciu zo zahraničia, ktorej nevie vždy odporovať.
Navy&scaron;e, dane a odvody do istej miery platia aj t&iacute;, ktor&iacute; poberaj&uacute; iba minim&aacute;lnu mzdu. Z platu im podľa Lasza vezme približne dvesto eur. Odvody a dane v&scaron;ak podľa neho m&ocirc;žu aj za odchody kvalifikovanej pracovnej sily.
&bdquo;Po zru&scaron;en&iacute; horn&yacute;ch stropov na odvody do zdravotn&eacute;ho a soci&aacute;lneho syst&eacute;mu platia vysokopr&iacute;jmov&iacute; zamestnanci mas&iacute;vne sumy, čo t&yacute;ch najschopnej&scaron;&iacute;ch vyh&aacute;ňa z krajiny,&ldquo; dod&aacute;va Lasz.
V rozhovore sa dozviete:
<ul>
<li>
či je v&yacute;&scaron;ka minim&aacute;lnej mzdy adekv&aacute;tna k v&yacute;voju ekonomiky,
</li>
<li>
ako prebiehaj&uacute; rokovania o jej v&yacute;&scaron;ke,
</li>
<li>
či s&aacute;m &scaron;t&aacute;t dodržiava jej zvy&scaron;ovanie,
</li>
<li>
ako firmy trpia v syst&eacute;me, kde rie&scaron;ime minim&aacute;lnu mzdu v hrubom, ale už nie v čistom,
</li>
<li>
ako nepredv&iacute;dateľnosť vl&aacute;dneho prostredia &scaron;kod&iacute; Slovensku.
</li>
</ul>
&ndash;
Ak m&aacute;te pre n&aacute;s sp&auml;tn&uacute; v&auml;zbu, odkaz alebo n&aacute;pad, nap&iacute;&scaron;te n&aacute;m na&nbsp;⁠⁠⁠⁠⁠⁠<a href="mailto:podcastindex@sme.sk%E2%81%A0%E2%81%A0%E2%81%A0%E2%81%A0%E2%81%A0%E2%81%A0">⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠</a>
&ndash;
Podcast Index s Evou Frantovou m&ocirc;žete podporiť cez&nbsp;<a href="https://herohero.co/index">https://herohero.co/index</a>
&ndash;
V&scaron;etky Podcasty SME n&aacute;jdete na&nbsp;<a href="https://podcasty.sme.sk/c/20914045/vsetky-podcasty-dennika-sme-na-jednom-mieste-zoznam.html">⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠</a>
&ndash;
Ďakujeme, že poč&uacute;vate podcast Index.

Priemyselník: Odvedieme 40 percent z platu. Naša ekonomika preto zhasína

Transakčná daň sa vraj ruší, prorastové opatrenia, ktoré mali prísť pred letom, nikto ešte nevidel a dlh je taký vysoký, že by vláda mala prísť s rozpočtom, v ktorom sa výdavky budú rovnať príjmom.

Fico reaguje, že to bude znamenať definitívny rozklad sociálneho štátu, no konsolidujeme pritom už tri roky, zvyšujú sa dane, odvody, rušia štátne sviatky, no výsledok akoby nevidno.

Podľa Martina Šustra z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorý bol hosťom Indexu s Evou Frantovou, má problém nielen vláda, ale celá krajina.

„Ak s tým nič neurobíme, ku koncu desaťročia môžeme mať dlho pokojne na sedemdesiatich percentách. Vláda samotná si pritom už dvakrát uvoľnila svoj rozpočtový cieľ a aby vôbec dokázala splniť ten súčasný, musí nájsť opatrenia za 1,3 miliardy eur. A to ešte nehovoríme o výpadku transakčnej dane,“ hovorí analytik.

Premiér pritom tvrdí, že v prípade dlhu existujú aj krajiny, ktoré sú na tom podobne alebo horšie. Podľa Šustra by sme sa však mali porovnávať so štátmi, ktoré nám môžu ísť príkladom, a nie naopak. Zároveň nejde len o výšku dlhu, ale aj o silu ekonomiky a s tým súvisiacu schopnosť štátu z dlhov sa dostať.

„Vo všetkých krajinách eurozóny s výnimkou Fínska, ktoré majú vyšší dlh ako Slovensko, dlh klesá. My, na rozdiel od nich, každý rok pridávame k dlhu ďalší sedem či osem miliárd,“ dodáva Šuster s tým, že ak by sme dnes mali dlh ako Taliansko, riziko platobnej neschopnosti by sa u nás zvýšilo na osemdesiat percent.

V rozhovore sa dozviete:


Čo čaká vládu pri novom rozpočte,


či by nebolo treba prekopať zákon, ktorý brzdí vládu bezbreho míňať,


prečo sa nemôžeme porovnávať s krajinami s vyššími dlhmi,


či sa dá vo volebnom roku čakať šetrenie,


čo prinesie zrušenie transakčnej dane.

Transakčn&aacute; daň sa vraj ru&scaron;&iacute;, prorastov&eacute; opatrenia, ktor&eacute; mali pr&iacute;sť pred letom, nikto e&scaron;te nevidel a dlh je tak&yacute; vysok&yacute;, že by vl&aacute;da mala pr&iacute;sť s rozpočtom, v ktorom sa v&yacute;davky bud&uacute; rovnať pr&iacute;jmom.
Fico reaguje, že to bude znamenať definit&iacute;vny rozklad soci&aacute;lneho &scaron;t&aacute;tu, no konsolidujeme pritom už tri roky, zvy&scaron;uj&uacute; sa dane, odvody, ru&scaron;ia &scaron;t&aacute;tne sviatky, no v&yacute;sledok akoby nevidno.
Podľa Martina &Scaron;ustra z Rady pre rozpočtov&uacute; zodpovednosť, ktor&yacute; bol hosťom Indexu s Evou Frantovou, m&aacute; probl&eacute;m nielen vl&aacute;da, ale cel&aacute; krajina.
&bdquo;Ak s t&yacute;m nič neurob&iacute;me, ku koncu desaťročia m&ocirc;žeme mať dlho pokojne na sedemdesiatich percent&aacute;ch. Vl&aacute;da samotn&aacute; si pritom už dvakr&aacute;t uvoľnila svoj rozpočtov&yacute; cieľ a aby v&ocirc;bec dok&aacute;zala splniť ten s&uacute;časn&yacute;, mus&iacute; n&aacute;jsť opatrenia za 1,3 miliardy eur. A to e&scaron;te nehovor&iacute;me o v&yacute;padku transakčnej dane,&ldquo; hovor&iacute; analytik.
Premi&eacute;r pritom tvrd&iacute;, že v pr&iacute;pade dlhu existuj&uacute; aj krajiny, ktor&eacute; s&uacute; na tom podobne alebo hor&scaron;ie. Podľa &Scaron;ustra by sme sa v&scaron;ak mali porovn&aacute;vať so &scaron;t&aacute;tmi, ktor&eacute; n&aacute;m m&ocirc;žu &iacute;sť pr&iacute;kladom, a nie naopak. Z&aacute;roveň nejde len o v&yacute;&scaron;ku dlhu, ale aj o silu ekonomiky a s t&yacute;m s&uacute;visiacu schopnosť &scaron;t&aacute;tu z dlhov sa dostať.
&bdquo;Vo v&scaron;etk&yacute;ch krajin&aacute;ch euroz&oacute;ny s v&yacute;nimkou F&iacute;nska, ktor&eacute; maj&uacute; vy&scaron;&scaron;&iacute; dlh ako Slovensko, dlh kles&aacute;. My, na rozdiel od nich, každ&yacute; rok prid&aacute;vame k dlhu ďal&scaron;&iacute; sedem či osem mili&aacute;rd,&ldquo; dod&aacute;va &Scaron;uster s t&yacute;m, že ak by sme dnes mali dlh ako Taliansko, riziko platobnej neschopnosti by sa u n&aacute;s zv&yacute;&scaron;ilo na osemdesiat percent.
V rozhovore sa dozviete:
<ul>
<li>
Čo čak&aacute; vl&aacute;du pri novom rozpočte,
</li>
<li>
či by nebolo treba prekopať z&aacute;kon, ktor&yacute; brzd&iacute; vl&aacute;du bezbreho m&iacute;ňať,
</li>
<li>
prečo sa nem&ocirc;žeme porovn&aacute;vať s krajinami s vy&scaron;&scaron;&iacute;mi dlhmi,
</li>
<li>
či sa d&aacute; vo volebnom roku čakať &scaron;etrenie,
</li>
<li>
čo prinesie zru&scaron;enie transakčnej dane.
</li>
</ul>

Šuster: Transakčná daň už svoju škodu napáchala. Vráti sa málo

Projekt nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach sa zabrzdil. Fico totiž chce, aby firma JESS, ktorá projekt pripravuje, bola úplne pod štátnou kontrolou. Vyplatiť z nej treba český ČEZ, na čo rezort hospodárstva dostal už dva termíny, no ani jeden nesplnil. 

Úrad vlády vraj preto preberie kontrolu nad riešením. Podľa Karola Galeka, poslanca Národnej rady za stranu Sloboda a solidarita a odborníka na energetiku, ktorý bol hosťom Indexu s Evou Frantovou, však v skutočnosti ide o to, aby sa Ficovi nepozeral na prsty žiadny zahraničný partner.

„Je to projekt za niekoľko miliárd eur a samotná projektová príprava zhltne niekoľko stoviek miliónov. A videli sme to už aj v prípade Mochoviec, kde sa Ficovi cez jeho poradcu pre energetiku podarilo z tejto firmy dostať niekoľko miliónov eur,“ hovorí Galek.

Zahraničný strategický partner je pritom podľa neho v tomto projekte dôležitý, keďže v JESS-e je jediným, kto má nejaké know-how a zároveň stavia elektráreň Dukovany v Česku.

„Hovoríme o technologicky identickej elektrárni, čo by znamenalo, že by sme vedeli dosiahnuť synergiu projektov a úsporu možno aj niekoľkých miliárd eur,“ dodáva Galek s tým, že sa tým dokáže predísť aj chybám, ktoré nastali v Mochovciach, kde podľa neho Enel začal stavať bez akýchkoľvek skúseností s jadrom.

Zmysel podľa neho nedávajú ani informácie, že jediným možným dodávateľom je americký Westinghouse.

„Aj Francúzi avizovali, že vedia dodať takú technológiu. V Česku zase stavajú Kórejčania v licencii s Westinghousom. Ten im asi nedovolil stavať na Slovensku, ale nikto sa ich neopýtal, či by s tým predsa len nesúhlasili. Stále hovorím, kto nechce, hľadá výhovorky, kto chce, hľadá riešenia,“ dodáva.

V rozhovore sa dozviete:


ako to vyzerá s Ficovou snahou dostať stavanie Bohuníc pod štátnu kontrolu,


čo je pravdy na tom, že Westinghouse je jediný, kto vie dodať technológiu,


nakoľko Slovensko potrebuje ďalší jadrový blok,


prečo tému veterných elektrární uniesli dezinformátori,


čo sucho spôsobuje atómovým elektrárňam a cene elektriny.

Projekt nov&eacute;ho jadrov&eacute;ho zdroja v Jaslovsk&yacute;ch Bohuniciach sa zabrzdil. Fico totiž chce, aby firma JESS, ktor&aacute; projekt pripravuje, bola &uacute;plne pod &scaron;t&aacute;tnou kontrolou. Vyplatiť z nej treba česk&yacute; ČEZ, na čo rezort hospod&aacute;rstva dostal už dva term&iacute;ny, no ani jeden nesplnil.&nbsp;
&Uacute;rad vl&aacute;dy vraj preto preberie kontrolu nad rie&scaron;en&iacute;m. Podľa Karola Galeka, poslanca N&aacute;rodnej rady za stranu Sloboda a solidarita a odborn&iacute;ka na energetiku, ktor&yacute; bol hosťom Indexu s Evou Frantovou, v&scaron;ak v skutočnosti ide o to, aby sa Ficovi nepozeral na prsty žiadny zahraničn&yacute; partner.
&bdquo;Je to projekt za niekoľko mili&aacute;rd eur a samotn&aacute; projektov&aacute; pr&iacute;prava zhltne niekoľko stoviek mili&oacute;nov. A videli sme to už aj v pr&iacute;pade Mochoviec, kde sa Ficovi cez jeho poradcu pre energetiku podarilo z tejto firmy dostať niekoľko mili&oacute;nov eur,&ldquo; hovor&iacute; Galek.
Zahraničn&yacute; strategick&yacute; partner je pritom podľa neho v tomto projekte d&ocirc;ležit&yacute;, keďže v JESS-e je jedin&yacute;m, kto m&aacute; nejak&eacute; know-how a z&aacute;roveň stavia elektr&aacute;reň Dukovany v Česku.
&bdquo;Hovor&iacute;me o technologicky identickej elektr&aacute;rni, čo by znamenalo, že by sme vedeli dosiahnuť synergiu projektov a &uacute;sporu možno aj niekoľk&yacute;ch mili&aacute;rd eur,&ldquo; dod&aacute;va Galek s t&yacute;m, že sa t&yacute;m dok&aacute;že pred&iacute;sť aj chyb&aacute;m, ktor&eacute; nastali v Mochovciach, kde podľa neho Enel začal stavať bez ak&yacute;chkoľvek sk&uacute;senost&iacute; s jadrom.
Zmysel podľa neho ned&aacute;vaj&uacute; ani inform&aacute;cie, že jedin&yacute;m možn&yacute;m dod&aacute;vateľom je americk&yacute; Westinghouse.
&bdquo;Aj Franc&uacute;zi avizovali, že vedia dodať tak&uacute; technol&oacute;giu. V Česku zase stavaj&uacute; K&oacute;rejčania v licencii s Westinghousom. Ten im asi nedovolil stavať na Slovensku, ale nikto sa ich neop&yacute;tal, či by s t&yacute;m predsa len nes&uacute;hlasili. St&aacute;le hovor&iacute;m, kto nechce, hľad&aacute; v&yacute;hovorky, kto chce, hľad&aacute; rie&scaron;enia,&ldquo; dod&aacute;va.
V rozhovore sa dozviete:
<ul>
<li>
ako to vyzer&aacute; s Ficovou snahou dostať stavanie Bohun&iacute;c pod &scaron;t&aacute;tnu kontrolu,
</li>
<li>
čo je pravdy na tom, že Westinghouse je jedin&yacute;, kto vie dodať technol&oacute;giu,
</li>
<li>
nakoľko Slovensko potrebuje ďal&scaron;&iacute; jadrov&yacute; blok,
</li>
<li>
prečo t&eacute;mu vetern&yacute;ch elektr&aacute;rn&iacute; uniesli dezinform&aacute;tori,
</li>
<li>
čo sucho sp&ocirc;sobuje at&oacute;mov&yacute;m elektr&aacute;rňam a cene elektriny.
</li>
</ul>

Galek: Ak bude Fico rozhodovať o jadrovke, dopadne to ako diaľnica do Košíc

Tesco vraj uvažuje o odchode z českého a slovenského trhu. Reťazec, ktorý na Slovensko prišiel okolo roku 2000, už niekoľkokrát zvažoval odchod, respektíve sa o ňom aspoň pošuškávalo.

Teraz však už spoločnosť má mať v tejto veci najatých bankárov a spoločne s nimi riešiť, čo s trhmi v strednej Európe.

Podľa Filipa Kužmu, riaditeľa Inštitútu moderného spotrebiteľa, ktorý bol hosťom Indexu s Evou Frantovou, to dáva zmysel hlavne vzhľadom na to, ako bezvýznamný je stredoeurópsky trh pre samotné Tesco.

„Slovensko tvorí len dve percentá tržieb skupiny Tesco, v prípade celej strednej Európy hovoríme o tržbách okolo šesť percent a upravenom očistenom prevádzkovom zisku niekde nad tromi percentami,“ vysvetľuje Kužma.

Problémom však je aj tlak na obchodníkov, ktorý spôsobuje niekoľkoročná konsolidácia a fakt, že sa mení nákupné správanie ľudí. Hlavne čo sa týka nakupovania v hypermarketoch, ktoré má Tesco vo svojom portfóliu.

„Hypermarkety v prípade tržieb oslabujú. Posledné údaje z júna ukazujú už tretí pokles za sebou pri pohľade na medziročnú zmenu v stálych cenách,“ dodáva Kužma s tým, že v segmente oblečenia, elektroniky či domácich potrieb sa tešia popularite hlavne zahraničné platformy vrátane ázijských a čínskych e-shopov.

Kto môže byť potenciálnym kupcom predajní Tesco, zatiaľ jasné nie je. Podľa Kužmu to môžu byť aj etablovaní hráči na slovenskom trhu, ale aj finančné skupiny. „Koluje informácia, že by Tesco chcelo svoje prevádzky predať v dvoch balíkoch. Slovenský a český trh dokopy a maďarský zvlášť,“ vysvetľuje.

Problémom však podľa neho môže byť nájsť reťazec, ktorý je ochotný odkúpiť všetko vzhľadom na široké portfólio Tesca.

V rozhovore sa dozviete:


Prečo môže Tesco uvažovať nad odchodom zo strednej Európy,


do akej miery sťažuje situáciu retailu konsolidácia,


ako sa zmenilo nákupné správanie ľudí na Slovensku,


kto by mohol mať záujem Tesco kúpiť,


či je Slovensko ešte atraktívnym trhom pre retail vzhľadom na množstvo konkurencie.

Tesco vraj uvažuje o odchode z česk&eacute;ho a slovensk&eacute;ho trhu. Reťazec, ktor&yacute; na Slovensko pri&scaron;iel okolo roku 2000, už niekoľkokr&aacute;t zvažoval odchod, respekt&iacute;ve sa o ňom aspoň po&scaron;u&scaron;k&aacute;valo.
Teraz v&scaron;ak už spoločnosť m&aacute; mať v tejto veci najat&yacute;ch bank&aacute;rov a spoločne s nimi rie&scaron;iť, čo s trhmi v strednej Eur&oacute;pe.
Podľa Filipa Kužmu, riaditeľa In&scaron;tit&uacute;tu modern&eacute;ho spotrebiteľa, ktor&yacute; bol hosťom Indexu s Evou Frantovou, to d&aacute;va zmysel hlavne vzhľadom na to, ako bezv&yacute;znamn&yacute; je stredoeur&oacute;psky trh pre samotn&eacute; Tesco.
&bdquo;Slovensko tvor&iacute; len dve percent&aacute; tržieb skupiny Tesco, v pr&iacute;pade celej strednej Eur&oacute;py hovor&iacute;me o tržb&aacute;ch okolo &scaron;esť percent a upravenom očistenom prev&aacute;dzkovom zisku niekde nad tromi percentami,&ldquo; vysvetľuje Kužma.
Probl&eacute;mom v&scaron;ak je aj tlak na obchodn&iacute;kov, ktor&yacute; sp&ocirc;sobuje niekoľkoročn&aacute; konsolid&aacute;cia a fakt, že sa men&iacute; n&aacute;kupn&eacute; spr&aacute;vanie ľud&iacute;. Hlavne čo sa t&yacute;ka nakupovania v hypermarketoch, ktor&eacute; m&aacute; Tesco vo svojom portf&oacute;liu.
&bdquo;Hypermarkety v pr&iacute;pade tržieb oslabuj&uacute;. Posledn&eacute; &uacute;daje z j&uacute;na ukazuj&uacute; už tret&iacute; pokles za sebou pri pohľade na medziročn&uacute; zmenu v st&aacute;lych cen&aacute;ch,&ldquo; dod&aacute;va Kužma s t&yacute;m, že v segmente oblečenia, elektroniky či dom&aacute;cich potrieb sa te&scaron;ia popularite hlavne zahraničn&eacute; platformy vr&aacute;tane &aacute;zijsk&yacute;ch a č&iacute;nskych e-shopov.
Kto m&ocirc;že byť potenci&aacute;lnym kupcom predajn&iacute; Tesco, zatiaľ jasn&eacute; nie je. Podľa Kužmu to m&ocirc;žu byť aj etablovan&iacute; hr&aacute;či na slovenskom trhu, ale aj finančn&eacute; skupiny. &bdquo;Koluje inform&aacute;cia, že by Tesco chcelo svoje prev&aacute;dzky predať v dvoch bal&iacute;koch. Slovensk&yacute; a česk&yacute; trh dokopy a maďarsk&yacute; zvl&aacute;&scaron;ť,&ldquo; vysvetľuje.
Probl&eacute;mom v&scaron;ak podľa neho m&ocirc;že byť n&aacute;jsť reťazec, ktor&yacute; je ochotn&yacute; odk&uacute;piť v&scaron;etko vzhľadom na &scaron;irok&eacute; portf&oacute;lio Tesca.
V rozhovore sa dozviete:
<ul>
<li>
Prečo m&ocirc;že Tesco uvažovať nad odchodom zo strednej Eur&oacute;py,
</li>
<li>
do akej miery sťažuje situ&aacute;ciu retailu konsolid&aacute;cia,
</li>
<li>
ako sa zmenilo n&aacute;kupn&eacute; spr&aacute;vanie ľud&iacute; na Slovensku,
</li>
<li>
kto by mohol mať z&aacute;ujem Tesco k&uacute;piť,
</li>
<li>
či je Slovensko e&scaron;te atrakt&iacute;vnym trhom pre retail vzhľadom na množstvo konkurencie.
</li>
</ul>

Analytik: Odchod Tesca by dával zmysel. Sústredí sa na Britániu

Rušenie NAKA, špeciálnej prokuratúry, ale aj snahy o koniec Úradu na ochranu oznamovateľov či zmeny v Trestnom zákone. Európska únia už dlhšie pozoruje všetko, čo sa na Slovensku deje, a pýta sa, nakoľko sme vôbec schopní v týchto nových podmienkach chrániť napríklad aj jej peniaze.

Eurofondy totiž získavame v miliardách, platia ich v značnej miere najmä krajiny na západe Európy a Slovensku vo veľkej miere sanujú bežné štátne investície.

Zuzana Múčka, analytička Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá bola hostkou video relácie Index s Evou Frantovou, tvrdí, že Slovensko podľa vzoru Maďarska môže prísť až o päť miliárd eur.

„Najviac by boli zasiahnuté infraštruktúrne projekty, ktoré smerujú do regiónov, zelené technológie a inovácie. Druhou veľkou oblasťou sú zase zdroje pre poľnohospodárstvo, ktoré sú skutočne kritické pre Slovensko,“ vysvetľuje.

Problémom však je, že nezrealizované investície brzdia ekonomiku aj do budúcna - chýbajúca infraštruktúra znamená horšie podmienky na pritiahnutie investora, ktorého strata zase znamená negatívne dosahy na pracovný trh.

„Keď sa to stalo Maďarom, ich ekonomika prakticky prestala rásť. Ak by zmrazenie eurofondov postihlo aj Slovensko, na každé tri stratené eurá by sme prišlo o ďalšie euro navyše. V prípade súkromných investícií tak hovoríme o viac ako štyroch miliardách eur, o ktoré by sme ako krajina prišli,“ dodáva Múčka.

V rozhovore sa dozviete:


čo pre Maďarsko znamenalo zmrazenie miliárd z eurofondov,


aké dosahy má takéto niečo na krajinu do budúcna,


aké zmrazenie eurofondov hrozí Slovensku,


ako sa tento efekt pretaví do ekonomiky a do pracovného trhu,


čo by sa stalo, ak by sa Slovensku v tejto súvislosti aj zhoršil celkový rating.

Ru&scaron;enie NAKA, &scaron;peci&aacute;lnej prokurat&uacute;ry, ale aj snahy o koniec &Uacute;radu na ochranu oznamovateľov či zmeny v Trestnom z&aacute;kone. Eur&oacute;pska &uacute;nia už dlh&scaron;ie pozoruje v&scaron;etko, čo sa na Slovensku deje, a p&yacute;ta sa, nakoľko sme v&ocirc;bec schopn&iacute; v t&yacute;chto nov&yacute;ch podmienkach chr&aacute;niť napr&iacute;klad aj jej peniaze.
Eurofondy totiž z&iacute;skavame v miliard&aacute;ch, platia ich v značnej miere najm&auml; krajiny na z&aacute;pade Eur&oacute;py a Slovensku vo veľkej miere sanuj&uacute; bežn&eacute; &scaron;t&aacute;tne invest&iacute;cie.
Zuzana M&uacute;čka, analytička Rady pre rozpočtov&uacute; zodpovednosť, ktor&aacute; bola hostkou video rel&aacute;cie Index s Evou Frantovou, tvrd&iacute;, že Slovensko podľa vzoru Maďarska m&ocirc;že pr&iacute;sť až o p&auml;ť mili&aacute;rd eur.
&bdquo;Najviac by boli zasiahnut&eacute; infra&scaron;trukt&uacute;rne projekty, ktor&eacute; smeruj&uacute; do regi&oacute;nov, zelen&eacute; technol&oacute;gie a inov&aacute;cie. Druhou veľkou oblasťou s&uacute; zase zdroje pre poľnohospod&aacute;rstvo, ktor&eacute; s&uacute; skutočne kritick&eacute; pre Slovensko,&ldquo; vysvetľuje.
Probl&eacute;mom v&scaron;ak je, že nezrealizovan&eacute; invest&iacute;cie brzdia ekonomiku aj do bud&uacute;cna - ch&yacute;baj&uacute;ca infra&scaron;trukt&uacute;ra znamen&aacute; hor&scaron;ie podmienky na pritiahnutie investora, ktor&eacute;ho strata zase znamen&aacute; negat&iacute;vne dosahy na pracovn&yacute; trh.
&bdquo;Keď sa to stalo Maďarom, ich ekonomika prakticky prestala r&aacute;sť. Ak by zmrazenie eurofondov postihlo aj Slovensko, na každ&eacute; tri straten&eacute; eur&aacute; by sme pri&scaron;lo o ďal&scaron;ie euro navy&scaron;e. V pr&iacute;pade s&uacute;kromn&yacute;ch invest&iacute;ci&iacute; tak hovor&iacute;me o viac ako &scaron;tyroch miliard&aacute;ch eur, o ktor&eacute; by sme ako krajina pri&scaron;li,&ldquo; dod&aacute;va M&uacute;čka.
V rozhovore sa dozviete:
<ul>
<li>
čo pre Maďarsko znamenalo zmrazenie mili&aacute;rd z eurofondov,
</li>
<li>
ak&eacute; dosahy m&aacute; tak&eacute;to niečo na krajinu do bud&uacute;cna,
</li>
<li>
ak&eacute; zmrazenie eurofondov hroz&iacute; Slovensku,
</li>
<li>
ako sa tento efekt pretav&iacute; do ekonomiky a do pracovn&eacute;ho trhu,
</li>
<li>
čo by sa stalo, ak by sa Slovensku v tejto s&uacute;vislosti aj zhor&scaron;il celkov&yacute; rating.
</li>
</ul>

Analytička: Rozklad právneho štátu nás môže vyjsť na vyše päť miliárd eur

Umelá inteligencia sa vo firmách čoraz častejšie stáva bežnou súčasťou práce, keďže dokáže automatizovať úlohy aj spracovať veľké množstvo informácií. Zároveň však prináša nové riziká. Podvody sú presvedčivejšie a útoky vedia byť automatizované. Ako teda využívať umelú inteligenciu bezpečne? Ako menia kybernetické hrozby? A prečo je dôležité budovať si v tejto oblasti ako firma aj vlastné know-how?

Aj o tom sa v Indexe zhovárala Eva Frantová s Kamilom Pšenákom, produktovým manažérom spoločnosti ESET, s ktorej podporou vznikla aj táto časť Indexu. 

Umel&aacute; inteligencia sa vo firm&aacute;ch čoraz častej&scaron;ie st&aacute;va bežnou s&uacute;časťou pr&aacute;ce, keďže dok&aacute;že automatizovať &uacute;lohy aj spracovať veľk&eacute; množstvo inform&aacute;ci&iacute;. Z&aacute;roveň v&scaron;ak prin&aacute;&scaron;a nov&eacute; rizik&aacute;. Podvody s&uacute; presvedčivej&scaron;ie a &uacute;toky vedia byť automatizovan&eacute;. Ako teda využ&iacute;vať umel&uacute; inteligenciu bezpečne? Ako menia kybernetick&eacute; hrozby? A prečo je d&ocirc;ležit&eacute; budovať si v tejto oblasti ako firma aj vlastn&eacute; know-how?
Aj o tom sa v Indexe zhov&aacute;rala Eva Frantov&aacute; s Kamilom P&scaron;en&aacute;kom, produktov&yacute;m manaž&eacute;rom spoločnosti ESET, s ktorej podporou vznikla aj t&aacute;to časť Indexu.&nbsp;

Index brand: AI mení spôsob práce aj kybernetické útoky. Sú firmy pripravené?

Potrebuje alebo nepotrebuje Bratislava ďalšiu spaľovňu? Aj keď minister životného prostredia ešte pred rokom hovoril novému projektu spoločnosti Slovnaft nie, len pred pár týždňami jeho rezort vydal k celej veci kladné stanovisko.

Podľa environmentálneho experta Ladislava Hegyiho, ktorý bol hosťom video relácie Index s Evou Frantovou, minister Taraba robí presný opak toho, čo sľuboval ešte donedávna - že zo Slovenska nedovolí urobiť odpadkový kôš Európy.

„Krátko po tom, ako prišiel do funkcie, podpísal súhlasné stanovisko na výstavbu spaľovne pri obci Drieňov, len tridsať kilometrov od košickej spaľovne, ktorá svoju kapacitu ešte ani dnes nemá plne využitú. A teraz dovolil ďalšiu podobnú vec v prípade Slovnaftu,“ vysvetľuje.

Proti spaľovni sa pritom búria aj mestské časti, ktorých sa projekt dotkne, ale aj magistrát mesta ako taký a aj obyčajní ľudia. Vyše 18-tisíc ich totiž podpísalo petíciu na zastavenie projektu.

Prekáža im viacero vecí vrátane dosahov na stav ovzdušia v Bratislave, vzdialenosť od zastavaných oblastí, ale aj fakt, že Slovnaft plánuje do spaľovne zvážať odpad zo spádových oblastí, čo podľa Hegyiho nedáva ekonomický ani environmentálny význam.

„Spaľovňa bude úplne mimo územia, odkiaľ by sa mali do nej zvážať odpady. Predstavte si, že smetiarske autá budú musieť prejsť desiatky kilometrov. Niektoré mestá sú totiž vzdialené 170 až 190 kilometrov a Slovnaft ich ani nemá nijako podchytené,“ dodáva Hegyi.

V rozhovore sa dozviete:


Aký veľký nesúlad je medzi tým, čo tvrdil Tomáš Taraba a čo reálne robí,


prečo nedáva zmysel stavať spaľovňu len niekoľko metrov od už existujúcej,


prečo zvážanie odpadu zo spádovej oblasti nie je domyslené,


aké dosahy môže mať spaľovňa na už aj tak znečistené ovzdušie v Bratislave,


na čo by sme sa ako krajina mali v prípade odpadu sústrediť radšej.

Potrebuje alebo nepotrebuje Bratislava ďal&scaron;iu spaľovňu? Aj keď minister životn&eacute;ho prostredia e&scaron;te pred rokom hovoril nov&eacute;mu projektu spoločnosti Slovnaft nie, len pred p&aacute;r t&yacute;ždňami jeho rezort vydal k celej veci kladn&eacute; stanovisko.
Podľa environment&aacute;lneho experta Ladislava Hegyiho, ktor&yacute; bol hosťom video rel&aacute;cie Index s Evou Frantovou, minister Taraba rob&iacute; presn&yacute; opak toho, čo sľuboval e&scaron;te doned&aacute;vna - že zo Slovenska nedovol&iacute; urobiť odpadkov&yacute; k&ocirc;&scaron; Eur&oacute;py.
&bdquo;Kr&aacute;tko po tom, ako pri&scaron;iel do funkcie, podp&iacute;sal s&uacute;hlasn&eacute; stanovisko na v&yacute;stavbu spaľovne pri obci Drieňov, len tridsať kilometrov od ko&scaron;ickej spaľovne, ktor&aacute; svoju kapacitu e&scaron;te ani dnes nem&aacute; plne využit&uacute;. A teraz dovolil ďal&scaron;iu podobn&uacute; vec v pr&iacute;pade Slovnaftu,&ldquo; vysvetľuje.
Proti spaľovni sa pritom b&uacute;ria aj mestsk&eacute; časti, ktor&yacute;ch sa projekt dotkne, ale aj magistr&aacute;t mesta ako tak&yacute; a aj obyčajn&iacute; ľudia. Vy&scaron;e 18-tis&iacute;c ich totiž podp&iacute;salo pet&iacute;ciu na zastavenie projektu.
Prek&aacute;ža im viacero vec&iacute; vr&aacute;tane dosahov na stav ovzdu&scaron;ia v Bratislave, vzdialenosť od zastavan&yacute;ch oblast&iacute;, ale aj fakt, že Slovnaft pl&aacute;nuje do spaľovne zv&aacute;žať odpad zo sp&aacute;dov&yacute;ch oblast&iacute;, čo podľa Hegyiho ned&aacute;va ekonomick&yacute; ani environment&aacute;lny v&yacute;znam.
&bdquo;Spaľovňa bude &uacute;plne mimo &uacute;zemia, odkiaľ by sa mali do nej zv&aacute;žať odpady. Predstavte si, že smetiarske aut&aacute; bud&uacute; musieť prejsť desiatky kilometrov. Niektor&eacute; mest&aacute; s&uacute; totiž vzdialen&eacute; 170 až 190 kilometrov a Slovnaft ich ani nem&aacute; nijako podchyten&eacute;,&ldquo; dod&aacute;va Hegyi.
V rozhovore sa dozviete:
<ul>
<li>
Ak&yacute; veľk&yacute; nes&uacute;lad je medzi t&yacute;m, čo tvrdil Tom&aacute;&scaron; Taraba a čo re&aacute;lne rob&iacute;,
</li>
<li>
prečo ned&aacute;va zmysel stavať spaľovňu len niekoľko metrov od už existuj&uacute;cej,
</li>
<li>
prečo zv&aacute;žanie odpadu zo sp&aacute;dovej oblasti nie je domyslen&eacute;,
</li>
<li>
ak&eacute; dosahy m&ocirc;že mať spaľovňa na už aj tak znečisten&eacute; ovzdu&scaron;ie v Bratislave,
</li>
<li>
na čo by sme sa ako krajina mali v pr&iacute;pade odpadu s&uacute;strediť rad&scaron;ej.
</li>
</ul>

V prípade spaľovne Slovnaftu sme pripravení dať žalobu na súd

Vláda minulý rok umožnila, aby sa časť úspor z druhého piliera mohla investovať aj do štátom podporovaného nájomného bývania. Len pred pár týždňami sa toto rozhodnutie už aj pretavilo do reality.

Podľa Maroša Ovčarika, riaditeľa pre rozvoj investícií v spoločnosti Brokeria, ktorý bol hosťom videorelácie Index s Evou Frantovou, to nie je a priori zlý nápad. Musí však platiť, že dôchodcovské správcovské spoločnosti o presune prostriedkov klientov rozhodnú samy.

„Ony sa totiž zodpovedajú svojim sporiteľom a zároveň práve ony majú k dispozícii kvalitné tímy ľudí, ktoré vedia vyhodnotiť, či dané projekty sú vhodné na investovanie, alebo nie,“ vysvetľuje.

Vyjadrenie ministra práce Erika Tomáša o tom, že táto zmena konečne zabezpečí, že peniaze z II. piliera budú pomáhať slovenským občanom, však podľa neho nedáva zmysel.

„Občanovi je jedno, či sú peniaze v zahraničí, alebo na Slovensku, dôležité sú výnos, stabilita a kvalita projektu. Ak to minister myslel tak, že peniaze ostanú na Slovensku, pomôžu domácej ekonomike a tým aj občanom, potom je kľúčové, aby dané projekty boli konkurencieschopné a výnosnosťou aj rizikom porovnateľné so zahraničím,“ dodáva.

Dôležité však podľa neho je nespoliehať sa len na štátom vyplácaný dôchodok, ale čo najskôr si začať sporiť samostatne mimo akýchkoľvek pilierov. Výška dôchodkov sa totiž bude aj naďalej znižovať a ak dnes po nástupe do dôchodku klesne príjem človeka v priemere o polovicu, v budúcnosti to podľa Ovčarika bude len horšie.

„Ak sa napríklad pozrieme na dvadsaťpäťročných ľudí, ich príprava do dôchodku by mala byť zo štyridsiatich percent tvorená prvým pilierom, z tridsiatich percent druhým a tretím a zvyšok vlastným investovaním mimo,“ približuje expert s tým, že prvý pilier bude fungovať aj o tridsať či štyridsať rokov, spoliehať sa však na to, že v ňom bude dosť prostriedkov na pohodlnú penziu pre každého, je nemysliteľné.

V rozhovore sa dozviete:


aké riziká či výhody so sebou prináša investovanie peňazí z II. piliera do fondov rozvoja nájomného bývania,


o akú investíciu ide v porovnaní s alternatívami,


aké ďalšie zmeny v II. pilieri pripravuje rezort práce a či sa treba mať na pozore,


ako sa rozumne pripraviť na dôchodok a koľko si odkladať mimo štátnych pilierov,


prečo sa nebáť finančných trhov a o koľko sú bohatšie národy, ktoré na nich dlhodobo investujú.

Vl&aacute;da minul&yacute; rok umožnila, aby sa časť &uacute;spor z druh&eacute;ho piliera mohla investovať aj do &scaron;t&aacute;tom podporovan&eacute;ho n&aacute;jomn&eacute;ho b&yacute;vania. Len pred p&aacute;r t&yacute;ždňami sa toto rozhodnutie už aj pretavilo do reality.
Podľa Maro&scaron;a Ovčarika, riaditeľa pre rozvoj invest&iacute;ci&iacute; v spoločnosti Brokeria, ktor&yacute; bol hosťom videorel&aacute;cie Index s Evou Frantovou, to nie je a priori zl&yacute; n&aacute;pad. Mus&iacute; v&scaron;ak platiť, že d&ocirc;chodcovsk&eacute; spr&aacute;vcovsk&eacute; spoločnosti o presune prostriedkov klientov rozhodn&uacute; samy.
&bdquo;Ony sa totiž zodpovedaj&uacute; svojim sporiteľom a z&aacute;roveň pr&aacute;ve ony maj&uacute; k dispoz&iacute;cii kvalitn&eacute; t&iacute;my ľud&iacute;, ktor&eacute; vedia vyhodnotiť, či dan&eacute; projekty s&uacute; vhodn&eacute; na investovanie, alebo nie,&ldquo; vysvetľuje.
Vyjadrenie ministra pr&aacute;ce Erika Tom&aacute;&scaron;a o tom, že t&aacute;to zmena konečne zabezpeč&iacute;, že peniaze z II. piliera bud&uacute; pom&aacute;hať slovensk&yacute;m občanom, v&scaron;ak podľa neho ned&aacute;va zmysel.
&bdquo;Občanovi je jedno, či s&uacute; peniaze v zahranič&iacute;, alebo na Slovensku, d&ocirc;ležit&eacute; s&uacute; v&yacute;nos, stabilita a kvalita projektu. Ak to minister myslel tak, že peniaze ostan&uacute; na Slovensku, pom&ocirc;žu dom&aacute;cej ekonomike a t&yacute;m aj občanom, potom je kľ&uacute;čov&eacute;, aby dan&eacute; projekty boli konkurencieschopn&eacute; a v&yacute;nosnosťou aj rizikom porovnateľn&eacute; so zahranič&iacute;m,&ldquo; dod&aacute;va.
D&ocirc;ležit&eacute; v&scaron;ak podľa neho je nespoliehať sa len na &scaron;t&aacute;tom vypl&aacute;can&yacute; d&ocirc;chodok, ale čo najsk&ocirc;r si začať sporiť samostatne mimo ak&yacute;chkoľvek pilierov. V&yacute;&scaron;ka d&ocirc;chodkov sa totiž bude aj naďalej znižovať a ak dnes po n&aacute;stupe do d&ocirc;chodku klesne pr&iacute;jem človeka v priemere o polovicu, v bud&uacute;cnosti to podľa Ovčarika bude len hor&scaron;ie.
&bdquo;Ak sa napr&iacute;klad pozrieme na dvadsaťp&auml;ťročn&yacute;ch ľud&iacute;, ich pr&iacute;prava do d&ocirc;chodku by mala byť zo &scaron;tyridsiatich percent tvoren&aacute; prv&yacute;m pilierom, z tridsiatich percent druh&yacute;m a tret&iacute;m a zvy&scaron;ok vlastn&yacute;m investovan&iacute;m mimo,&ldquo; približuje expert s t&yacute;m, že prv&yacute; pilier bude fungovať aj o tridsať či &scaron;tyridsať rokov, spoliehať sa v&scaron;ak na to, že v ňom bude dosť prostriedkov na pohodln&uacute; penziu pre každ&eacute;ho, je nemysliteľn&eacute;.
V rozhovore sa dozviete:
<ul>
<li>
ak&eacute; rizik&aacute; či v&yacute;hody so sebou prin&aacute;&scaron;a investovanie peňaz&iacute; z II. piliera do fondov rozvoja n&aacute;jomn&eacute;ho b&yacute;vania,
</li>
<li>
o ak&uacute; invest&iacute;ciu ide v porovnan&iacute; s alternat&iacute;vami,
</li>
<li>
ak&eacute; ďal&scaron;ie zmeny v II. pilieri pripravuje rezort pr&aacute;ce a či sa treba mať na pozore,
</li>
<li>
ako sa rozumne pripraviť na d&ocirc;chodok a koľko si odkladať mimo &scaron;t&aacute;tnych pilierov,
</li>
<li>
prečo sa neb&aacute;ť finančn&yacute;ch trhov a o koľko s&uacute; bohat&scaron;ie n&aacute;rody, ktor&eacute; na nich dlhodobo investuj&uacute;.
</li>
</ul>

Ovčarik: II. pilier sa nemá stať lacným zdrojom požičiavania peňazí pre štát

Týždenný podcast denníka SME o ekonomike a podnikaní na Slovensku a vo svete. Každý štvrtok nový diel – prehľad dôležitých správ a zaujímavé rozhovory s podnikateľmi, analytikmi a ďalšími hosťami, ktorí rozumejú číslam a majú novátorské myšlienky.

Index s Evou Frantovou 

Týždenný podcast Podcastov SME o ekonomike a podnikaní na Slovensku aj vo svete. Každý štvrtok prináša moderátorka Eva Frantová prehľad najdôležitejších správ a zaujímavé rozhovory s podnikateľmi, analytikmi a ďalšími hosťami, ktorí rozumejú číslam a prinášajú nové a podnetné myšlienky.

T&yacute;ždenn&yacute; podcast Podcastov SME o ekonomike a podnikan&iacute; na Slovensku aj vo svete. Každ&yacute; &scaron;tvrtok prin&aacute;&scaron;a moder&aacute;torka Eva Frantov&aacute; prehľad najd&ocirc;ležitej&scaron;&iacute;ch spr&aacute;v a zauj&iacute;mav&eacute; rozhovory s podnikateľmi, analytikmi a ďal&scaron;&iacute;mi hosťami, ktor&iacute; rozumej&uacute; č&iacute;slam a prin&aacute;&scaron;aj&uacute; nov&eacute; a podnetn&eacute; my&scaron;lienky.

Index s Evou Frantovou

Social links:

Follow the podcast:

426 clip(s)