Ľudskosť

Stalo sa vám, že vo vašej prítomnosti povedal niekto čosi ponižujúce a vy ste boli ticho? A neskôr vám vŕtalo v hlave, čo ste mohli spraviť inak? V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s trénerkou Moderní sebeobrany Jasmínou Houdek o tom, prečo je niekedy zložité nájsť vhodné slová a ozvať sa, keď nám niečo prekáža. Jasmína je spoluautorkou knihy Byl to jen vtip, v ktorej spolu s kolegom a partnerom Pavlem Houdkem rozoberá každodenné formy manipulácie, ktorým čelíme v práci, na posedeniach s kamarátmi, ale napríklad aj v zábavných programoch. Vysvetľuje, kedy je humor formou agresie. Prečo sú ženy brané menej vážne ako muži. A prečo niektorí muži dávajú ženám sebavedomé prednášky – dokonca aj o veciach, o ktorých vedia menej ako ony. Ale preberú aj, ako to vyzerá, keď sú muži spojencami žien. A ako znie humor, s ktorým sú spokojné aj feministky. Táto epizóda vznikla s podporou holandského veľvyslanectva. Hostka odporučila knihu: Óda na život (Giselle Pelicot) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:49) O knihe To byl jen vtip... (00:07:15) O mikroagresii (00:20:38) O násilí v humore (00:26:53) O mansplainingu (00:47:50) O Jasmíne (01:03:07) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Vedeli ste, že v niektorých krajinách vrátane Česka môžu ľudia so zdravotným postihnutím požiadať o takzvanú sexuálna asistenciu?  "Sexuálna túžba je bytostnou súčasťou nás ľudí bez ohľadu na to, či máme nejaké fyzické obmedzenia. U nás je však táto téma tabu," hovorí v podcaste Ľudskosť Natália Turčinová z organizácie Belasý motýľ, ktorá združuje ľudí s nervovo-svalovými ochoreniami. Natália žije od detstva so spinálno-muskulárnou atrofiou a používa vozík. V tejto epizóde Ľudskosti rozpráva o svojom detstve, dospievaní, o štúdiu na vysokej škole a o svojich partnerských vzťahoch.  Barbora Mareková sa jej pýta na štúdium, pracovné ambície a tiež na to, ako Natália uvažuje o rodičovstve.  Rozprávajú sa aj o téme bezpečia, lebo ženy na vozíku sú terčom sexualizovaného násilia ešte častejšie ako ženy bez neho. "Často sú obeťami sexuálneho násilia priamo od ľudí, ktorí im pomáhajú," vraví Natália. "Žena je teda závislá od človeka, ktorý jej ubližuje. A to môže byť zároveň dôvod, prečo sa nedokáže ozvať. Bojí sa, že o túto pomoc príde." *Epizóda vznikla s podporou podporou holandského veľvyslanectva. Hostka odporučila: Ano, můžeme! Kámasútra pro vozíčkáře (David Lukeš, Zdeňka Faltýnková, Iva Hradilová, Tomáš Drábek, Petra Hamerníková, Lucie Šídová, Jiří Kříž) Láska v spektre (seriál, Netflix) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:39) O mobilite do zahraničia (00:12:41) O spinálnej muskulárnej atrofii (00:35:16) Sexualita ľudí so ZP (00:49:56) O ľudoch so ZP v popkultúre (01:14:37) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

V posledných rokoch sa u nás často hovorí o polarizácii a kvôli nej aj o potrebe zmierenia. O tom, že v spoločnosti potrebujeme viac pokoja, počúvania, súdržnosti a viac rešpektu k inému názoru. Súdržnosť je dôležitá, no čo ak je náš hlavný problém inde? A čo ak v mene súdržnosti zabúdame na iné dôležité hodnoty, ktoré treba chrániť? V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so sociológom Slovenskej akadémie vied Dominikom Želinským o jeho článku s názvom „Mytologická rovina polarizácie“, v ktorom argumentuje, že apely na pokoj a depolarizáciu treba vnímať s určitou obozretnosťou.  „To, že sme polarizovaní, nemusí byť nutne patologické, ani zlé,“ hovorí v podcaste. „Môže to byť dôsledok ťažkej situácie, v ktorej sa nachádzame.“ Dominik si myslí, že to čo dnes voláme „polarizácia“, je často skôr politický, či spoločenský konflikt, ktorý treba vybojovať. „Pre spoločnosť nie je bezpečné, keď si nahovára, že jediná korektná a správna politika je tá politicky stredová, a čokoľvek naľavo a napravo je zlé a extrémne. Historicky vieme, že k expanzii ľudských, či sociálnych práv sme potrebovali intenzívnu konfliktnú politiku, prostredníctvom ktorej sa podarila presadiť nová vízia sveta a nový koncept spravodlivosti,“ dodáva. Barbora sa ho pýta, v čom presne vidí riziko apelov na pokoj a súdržnosť. Kedy má podľa neho zmysel aktívne počúvať a skúšať stavať mosty a kedy je lepšie zápasiť. Spomenuté v podcaste: Prečo je slovenská politika taká debilná? (Dominik Želinský) Hosť odporučil: Různá vyprávění o jedné společnosti (Martin Buchtík) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:36) Prečo polarizácia nemusí byť problém (00:22:18) Kedy je konflikt užitočný (00:50:28) Rešpektovať iný názor? (01:09:49) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Po svete dnes žije viac ako šesť miliónov Palestínčanov a Palestínčaniek a mnohí z nich si nesú generačné traumy spojené s nedobrovoľným odchodom zo svojich domovov. Trápi ich aj násilie, ktorému dodnes čelia ich blízki žijúci v Palestíne, v dôsledku pretrvávajúcej okupácie. Nidal Saleh sa narodil v palestínskom Nabluse, vyrastal v Spojených arabských emirátoch a keď bol na základnej škole, jeho rodina sa presťahovala do Bratislavy. Dnes pôsobí vo finančnom sektore, má manželku Michaelu a dve dospievajúce deti. Barbora Mareková sa s ním rozpráva o jeho veľkej palestínskej rodine, ktorá žije na Západnom brehu, ale aj v ďalších častiach sveta. Nidal rozpráva o svojom otcovi, ktorého dôsledky Nakby trápili celý život - a ktorý napokon zomrel tu, na Slovensku, sledujúc kobercové bombardovanie Gazy. "Ten dvojaký meter a nespravodlivosť, v ktorej žijeme, zožiera Palestínčanov po celom svete," vraví v podcaste. "Tak potom sa nečudujme, že mladí ľudia nedôverujú inštitúciám." Spomenuté v podcaste: Zlomené krídla večného cudzinca (Nidal Saleh st.) Ďakujem, že si iný (Nidal Saleh ml.) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:01:53) O pôvode a detstve v Dubaji (00:24:54) Príchod na Slovensko (00:40:07) O identite (01:02:49) O otcovstve (01:25:37) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

V okolí mužov, ktorí zneužívajú svoju moc, sú väčšinou aj nejaké ženy, ktoré im ochotne pomáhajú. Jeffrey Epstein mohol desaťročia zneužívať dievčatá aj preto, že mal partnerku Ghislaine Maxwell, ktorá si vedela získať ich dôveru. Prezident Donald Trump má v exekutíve tiež niekoľko žien, ktoré ho chránia pred zodpovednosťou v kauze Epstein files a ďalších kauzách. A ultrapravicového influencera Charlieho Kirka podporovala celý čas jeho manželka Erika Kirk, ktorá po jeho vražde prebrala žezlo v organizácii Turning point. Prečo niektoré ženy podporujú systémy, ktoré škodia ženám a ženskej rovnoprávnosti? V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s výskumníčkou a rodovou expertkou Zuzanou Maďarovou z Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského. Rozoberú kroky a vyjadrenia Eriky Kirk, Ghislaine Maxwell a žien, ktoré slúžia Trumpovi. Barbora sa pýta aj na našu tunajšiu situáciu a Zuzana povie, prečo podľa nej podporujeme patriarchát niekedy trocha my všetky. *Táto epizóda vznikla s podporou podporou holandského veľvyslanectva. Spomenuté v podcaste: Staršia epizóda Ľudskosti: Kto bol Charlie Kirk? A ako by vyzeral svet, ktorý sa riadi jeho hodnotami? Pomohol k moci Trumpovi a jeho odkaz sa páči aj niektorým politikom u nás. Hostka odporučila knihy: Feminizmus do vrecka (Bell Hooks) Kaliban a čarodějnice (Silvia Federici) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:01:40) Rozpory Eriky Kirk (00:17:30) Strážkyne patriarchátu (00:36:15) Mar-a-Lago Look (00:44:00) Prečo niektorým ženám vadí feminizmus (00:47:53) Feminizmus a patriarchát dnes (00:52:44) Slovenský kontext (01:06:10) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Výrazné novinárky, úradníčky, političky, či umelkyne sú u nás neraz terčom systematického mizogýnneho šikanovania zo strany extrémistov, online influencerov a tiež politikov, ktorí útočia na ženskú stránku ich identity. Jednou z takýchto žien je novinárka denníka SME Zuzana Kovačič Hanzelová. Pred štyrmi rokmi podala Zuzana trestné oznámenie na online influencera Daniela Bombica pre jeho nenávistný prejav na internete, ku ktorému sa postupne pridávali aj jeho fanúšikovia. „Kombinácia toho, že som feministka, ktorá ešte k tomu rieši aj generačnú chudobu, to bol pre nich koktejl, ktorým sa to celé začalo,“ vraví v podcaste. „A najhoršie potom bolo dívať sa na politikov, ktorí sa s ním [Danielom Bombicom] ďalej stretávajú. Lebo to, ako sa k takýmto veciam postavia ľudia, čo majú moc, je veľmi podstatné," dodáva. Barbora Mareková sa pýta, aký mal nenávistný prejav extrémistu Bombica a jeho fanúšikov dosah na Zuzaninu prácu a na jej osobný život. Zuzana hovorí, ako vnímala priebeh vyšetrovania. A rozprávajú sa aj o ďalších ženách vo verejnom priestore, ktoré zažili či zažívajú čosi podobné.  *Táto epizóda vznikla s podporou podporou holandského veľvyslanectva. Hostka odporučila knihu: Narodila som sa pod šťastnou hviezdou (Elena Lacková) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:11) O útokoch Daniela Bombica (00:49:44) O novinárčine (01:03:45) O materstve (01:23:46) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Prečo ženy zarábajú menej ako muži? A čo sa s tým dá robiť? K Medzinárodnému dňu žien sa Barbora Mareková rozpráva s odborárkou a prezidentkou KOZ Monikou Uhlerovou o mechanizmoch, ktoré stoja za nízkym ohodnotením žien. Rozoberú situáciu žien v rôznych regiónoch Slovenska, ale napríklad aj zistenia ekonomickej historičky Claudie Goldin z Harvardu, ktorá získala Nobelovu cenu za ekonómiu za svoje zistenia o dôvodoch nepriaznivej pozície žien na trhu práce. Claudia Goldin opísala fenomén takzvaných "Greedy Jobs", teda „nenásytných pracovných miest“, pri ktorých je u zamestnancov vysoko odmeňovaná najmä ich neustála dostupnosť pre zamestnávateľov. Toto nastavenie niektorých pracovných miest ovplyvňuje odmeňovanie všetkých ľudí v spoločnosti a zhoršuje pozíciu tých ľudí, ktorí sa starajú o deti a seniorov. Goldin vo svojich záveroch poukazuje význam politických intervencií ktoré umožnia, aby sa pracovné miesta stali menej „nenásytnými“, a teda viac zlučiteľnými s povinnosťami okolo rodiny. Ide napríklad o verejné politiky, ktoré podporujú zapojenie mužov do starostlivosti o deti či seniorov, alebo na vzájomnú zastupiteľnosť ľudí v práci. Barbora Mareková s Monikou Uhlerovou rozoberú aj spoločenské dôsledky nízkeho ohodnotenia žien a skúsia načrtnúť, ako by vyzerala spoločnosť, v ktorej si prácu žien vážime nielen slovami, ale aj peniazmi. *Táto epizóda vznikla s podporou podporou holandského veľvyslanectva. Spomenuté v podcaste: Career and Family - Women's Century-Long Journey toward Equity (Claudia Goldin) Hostka odporučila knihu: Neviditeľné ženy (Caroline Criado Perez) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:15) Situácia žien na trhu práce (00:17:50) Oplatí sa skrátený uväzok? (00:24:18) Prečo si nepýtať vyšší plat (00:36:07) O "pokute za materstvo" (00:59:58) O novom zákone o odmeňovaní (01:16:57) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Začiatkom minulého storočia odchádzali zo slovenských dedín do Ameriky húfy ľudí - a zamierili do Pittsburghu, Chicaga, Clevelandu, kde potom v blízkosti fabrík vznikali celé slovenské štvrte. Podľa moderných odborných odhadov tak dnes v Amerike žije až okolo 800-tisíc ľudí, ktorí majú slovenské korene. Väčšina prisťahovalcov tam zostala žiť, no niektorí sa časom vrátili domov na Slovensko a potom tu oslavovali americké sviatky a rozprávali o mrakodrapoch, ktoré v Amerike stoja aj vďaka nim. V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s Tomáš Hudákom, stand-up komikom, scenáristom, bývalým novinárom a autorom románu Amerikáni, v ktorom Tomáš zachytáva slovenské vysťahovalectvo do Ameriky na príbehu svojho pradeda a prababky.  Tomáš rozpráva, aké to bolo pre ľudí zo Slovenska vydať sa na zaoceánsku cestu v čase, keď sa nedalo spoľahnúť na políciu a inštitúcie, keď neexistovalo pracovné právo a keď ženy mohli o svojej rovnoprávnosti ešte iba snívať. Barbora sa pýta, ako Tomáš zbieral príbehy našich predkov, a čo videl pri návšteve USA - napríklad vtedy, keď sa šiel pozrieť do oceliarní v Pittsburghu. A rozprávajú sa aj o dnešnej Amerike - a o tom, ako sa vyvíja tamojšie spoločenské a politické dianie. Hosť odporučil knihu: Ostrov kľúč (Małgorzata Szejnert) _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Či už sme ateisti, veriaci ľudia alebo agnostičky, naša spiritualita a náboženské cítenie ovplyvňuje náš každodenný život. Od toho, ako sa dívame na svoju rolu v rodine, cez prístup k deťom až po témy, ako je rozvod, smrť či pohľad na ľudí čo sú queer. Z výskumov ale vyplýva, že odborníci a odborníčky na mentálne zdravie sa často vyhýbajú náboženským témam. Boja sa o nich hovoriť s klientmi a klientkami, ktorým majú pomôcť. Prečo? A ako ich obavy ovplyvňujú proces psychoterapie? Mala by si veriaca klientka hľadať veriaceho terapeueta, aby jej rozumel? Alebo jej vie pomôcť aj ateista, ktorý sa na veci díva inak? V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s psychoterapuetkou a výskumníčkou Katarínou Heřmánkovou. Katka vyrástla na Slovensku, no pôsobí ako psychoterapeutka v Česku. Je hlavnou autorkou metaanalýzy Masarykovej univerzity v Brne, ktorá mapuje skúsenosti terapeutov a terapeutiek s náboženstvom a spiritualitou. Barbora sa pýta, ako si môžu psychoterapueti a terapeutky reflektovať spirituálne a náboženské témy, tak aby tu vedeli byť pre svoje klientky a klientov čo najlepšie.  Katarína povie, ako to má s náboženstvom a spiritualitou ona sama, a s akými výzvami sa stretáva na sedeniach so svojimi klientkami a klientmi. Spomenuté v podcaste: Integrating Spirituality and Religiosity into Psychotherapy: Qualitative Meta-Analysis of Psychotherapists’ Accounts (Katarína Heřmánková) Hostka odporučila knihu: Nepřekážet naději (Jan Roubal) _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Aké to bolo, vyrastať v 90. rokoch na petržalskom sídlisku? Prečo bola vtedy metalíza znakom úspechu? A v čom bolo detstvo či rodičovstvo iné ako dnes?  V knihe Strieborná metalíza sa jej autor Tomáš Hučko zaoberá synovsko-otcovským vzťahom a tým, ako naň vplýva doba, v ktorej sa odohráva. Zachytáva tiež rozporné pocity syna, ktorý sa stretáva s otcom v záverečnej fáze jeho života. "Keď sa povie deväťdesiate roky, niekto si predstaví mečiarizmus, hučiace autá, pištole, mafiánov, sánky a násilie," zamýšľa sa protagonista v Tomášovej knihe. "Ja si predstavím otca, ako leží v miestnosti, ktorá zapácha stareckým močom, a nemá minulosť ani budúcnosť." Tomáš je publicista, prekladateľ, prozaik a šéfredaktor kultúrno-spoločenského magazínu Kapitál. V podcaste približuje, ako knihu písal a aké má na ňu ohlasy. Barbora Mareková sa ho pýta, prečo muži - sedemdesiatnici, ktorí boli v 90. rokoch na vrchole svojich síl, skúšajú dnes flirtovať s výrazne mladšími ženami. Rozprávajú sa aj o filme Fontána pre Zuzanu, ktorý bol v 90. rokoch u nás hitom. A Tomáš povie, na ktorú scénu ľudia zo záhadných príčin zabudli.  Spomenuté v podcaste: Eugen Gindl. Na hrane možného (Tomáš Hučko) Opýtaj sa prachu (John Fante) Morálna abdikácia. Ako svet nezastavil deštrukciu Gazy (Didier Fassin) Happyendy (Jaroslava Blažková) Chlieb s margarínom a plátkom reďkovky. Ako sa štát stará o deti, ktoré sú mu zverené (článok Anny Valentovej, Kapitál) Hosť odporučil knihy: Místo / Obyčejná žena (Annie Ernaux) The Brotherhood of the Grape (John Fante) Full of life (John Fante) _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Čo by mali vedieť dospievajúci mladí ľudia o vzťahoch, sexe a sexualite?  Keď sa minulý rok v parlamente rokovalo o novele ústavy o dvoch pohlaviach, niektorí poslanci, ktorí sú zároveň otcami maloletých detí, tvrdili, že vzdelávanie o vzťahoch a sexualite môže deti poškodiť. Národná rada neskôr odhlasovala zmenu, podľa ktorej môžu rodičia účasť svojho dieťaťa na takomto vzdelávaní odmietnuť. Čo presne sa teda učia deti a mladí ľudia na školách, keď sa učia o vzťahoch a sexualite? A čo čaká tento rok tie deti a mladých ľudí, ktorým rodičia zakážu navštevovať takéto hodiny? "Mladí ľudia nám často hovoria, že sme pre nich prví dospelí, s ktorými sa mohli takto otvorene rozprávať o veciach, ktoré ich zaujímajú, ktoré ich niekedy aj trápia a na ktoré nemajú odpovede. A my zároveň vieme, že na každú otázku existuje vekovo primeraná odpoveď," vraví lektorka vzťahovej a sexuálnej výchovy Mária Dudžáková. "Dôležité pravidlo je, že deti a mladí ľudia by mali vedieť, čo sa im bude diať ešte predtým, ako sa im to bude diať. Aby sa vedeli chrániť," dodáva jej kolega Oliver Kopecký. Majka aj Oliver patria do lektorského tímu organizácie INtyMYta, ktorá robí vzdelávanie pre deti, mládež, aj dospelých. V tejto epizóde Ľudskosti sa ich Barbora Mareková pýta na podrobné informácie o tom, ako vyzerajú hodiny vzťahovej a sexuálnej výchovy na školách. A Majka s Oliverom vysvetlia, čo potrebujú vedieť o sexe, sexualite a vzťahoch dospievajúce deti a mladí ľudia vo veku štrnásť až devätnásť rokov.  *Táto epizóda vznikla s podporou podporou holandského veľvyslanectva Hostka a hosť odporučili: Ja v tvojom veku - Ako sa s deťmi rozprávať o sexualite, vzťahoch a sexe (Dagmar Krišová, Marcela Poláčková) Rozumne zmyselne - O tele, sexe a vzťahoch (Richard Ančic) InTYMYta - https://www.intymyta.sk/ _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Ako sa cíti muž, ktorý žije vo vzťahu s emocionálne násilnou manželkou, ktorá je navyše aj mamou ich spoločného dieťaťa? A prečo môže byť preňho ťažké stanoviť si hranice, keď je terčom partnerského násilia? V najnovšej epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so spisovateľkou Janou Micenkovou o príbehu dysfunkčnej rodiny z románu Krv je len voda. V roku 2022 sa táto jej kniha dostala dokonca aj do desiatky prestížnej ceny Anasoft litera. Ide o príbeh trojčlennej rodiny - otca, matky a ich dospievajúcej dcéry Kláry. Matka má sebastredné, volatilné správanie, a je násilná k dcére aj k manželovi, ktorý nemá kapacitu odolávať jej zlému zaobchádzaniu. Ide tak o štatisticky menšinovú situáciu, kde sa partnerského násilia dopúšťa žena a obeťou je muž. Barbora sa s Janou rozpráva o tom, ako otvárať tému násilia v blízkych vzťahoch tak, aby sa nepopierala skúsenosť nikoho, kto sa stal jeho terčom. A rozprávajú sa napríklad aj o téme materskej závisti voči vlastnej dcére.  Jana približuje, kde čerpala inšpiráciu pre rodinnú dynamiku v románe. Ktorí ľudia boli pre ňu zdrojom poznania a čo vytiahla pri písaní z vlastného vnútra. "Napríklad pocit nedocenenia je podľa mňa dosť univerzálny," vraví Jana v podcaste. "V nejakej fáze sa s ním môže stretnúť každý človek, ktorý čosi tvorí. Ja som si tiež zopárkrát zažila pocit zbytočnosti,  márnosti a nedocenenia. A vtedy človek môže prepadnúť sebaľútosti až závistlivosti, čo sú pocity, ktoré si nemusíme chcieť priznať. A potom sa ich snažíme potlačiť, lebo si nechceme o sebe myslieť, že sme závistliví - chceme byť prajní. A ja som všetky tieto svoje temné stránky potom vložila do postavy matky." *Táto epizóda vznikla s podporou Holandského veľvyslanectva. Spomenuté v podcaste: Elephant (film - Gus Van Sant) Musíme si pohovoriť o Kevinovi (film - Lynne Ramsay) Hostka odporučila: Proudy (kniha - Václav Kahuda) Houština (kniha - Václav Kahuda) E Converso (hudba - experimentálny jazz) _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Poľsko, severské aj pobaltské štáty už dlhšie pripravujú svoje obyvateľstvo na možnú vojnu. Robia to tak, že posilňujú ich psychologickú odolnosť, sebestačnosť či schopnosť spolupracovať v prípade, že by došlo k útoku či ku kríze, ako je napríklad plošný výpadok elektriny. Vojna na Ukrajine trvá už štvrtý rok a bezpečnostná situácia sa teraz výrazne zhoršila aj v dôsledku krokov amerického prezidenta, autokrata Donalda Trumpa. "Vstupujeme do veľmi nepokojných a neistých časov a každá spoločnosť, ktorá chce prežiť - a prežiť v nejakom zmysle aj v prosperite, sa na to musí teraz pripravovať," vraví reportér Tomáš Forró v novej epizóde podcastu Ľudskosť. "Iné vlády už dávno pripravujú ľudí na vojnu, no u nás sme sa nezačali ešte ani báť." Tomáš sa ako reportér venuje dianiu na Ukrajine. Píše články do Denníka N ale vydal aj knihy Donbas či Spev sirén a teraz píše knihu s názvom Ak raz príde vojna k nám: Príručka prežitia, v ktorej chce zhrnúť konkrétne kroky, ako sa na krízu či vojnu môžeme pripravovať my v situácii, keď sa nevieme celkom spoľahnúť na svoju súčasnú vládu.  "Potrebujeme sa s ľuďmi rozprávať o tom, že sme v ohrození. O tom, čo by sa mohlo stať, keby Rusko napadlo nás alebo Poľsko, či iné krajiny v našom okolí, lebo sme jeden región a rovnaké veci ako u nich sa budú diať aj tu," hovorí. Barbora sa ho pýta, aké ponaučenia si môžeme vziať z krajín v rámci EÚ, ale aj od ľudí z Ukrajiny. Tomáš hovorí, aké postoje pomáhajú, keď ide do tuhého. Približuje napríklad rodovú perspektívu - teda to, ako sa vojna dotýka žien, ale aj mužov, ktorí zostali na bojisku bez nich. "Keď komunita vie, ako má fungovať a spolupracovať v krízovej situácii, každá naša schopnosť sa stáva superschopnosťou. Lebo každý niečo má, niečo vie, a najlepšie to funguje, keď sa to spojí do celku," dodáva. Hosť odporučil knihu: Null (Szczepan Twardoch) Ako sa zbaviť zúfalstva zo Slovenska a poraziť Roberta Fica (Samo Marec) Zbierka na Tomášovu novú knihu Ak raz príde vojna k nám: Príručka prežitia na Startlabe. Spomenuté v podcaste: Idzie wojna? (Agnieszka Lichnerowicz) Amusing Ourselves to Death - Public Discourse in the Age of Show Business (Neil Postman) Hope in the Dark (Rebecca Solnit) Vojna nemá ženskú tvár (kniha Svetlany Alexijevič) Národné obranné sily - kurz na zvýšenie obranyschopnosti Slovenskej republiky, zvýšenie svojej fyzickej a psychickej pripravenosti a praktických zručností _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Žiarlivostné scény, obmedzovanie kontaktov s inými ľuďmi, vyhrážanie sa, facky a v niektorých prípadoch aj smrť. Podľa policajných štatistík u nás zomrie rukou partnera či expartnera v priemere jedna žena mesačne a muž pritom neraz zavraždí aj ich spoločné dieťa. Násilie páchané na ženách nie je len vec konkrétneho vzťahu. Podľa odborníkov a odborníčok súvisí tiež s nerovnováhou moci medzi mužmi a ženami v spoločnosti. V knihe Bola to láska sa novinárka Ria Gehrerová z Denníka N pozrela na pozadie násilia v blízkych vzťahoch. Prináša v nej príbehy žien a detí, ktoré čelili násiliu, no okrem toho skúma aj motivácie mužov, ktorí sa násilia dopúšťajú - a približuje ich postoje.  Barbora Mareková sa pýta aj na rodinu, v ktorej vyrástla samotná Ria, a v ktorej sa jej dedko dostal pre násilné správanie k manželke - teda Riinej babke - do väzenia.  Ria približuje, prečo je násilie v blízkych vzťahoch často zmätočné - nielen pre okolie, ale aj pre samotnú obeť. "Je to veľmi zložité, keď je násilníkom niekto, koho osobne poznáš, a keď je to tvoj príbuzný, lebo k nemu máš aj nejaké city," vraví Ria v podcaste. "A máš napríklad pocit, že je už starý a že mu treba pomôcť, lebo by si sám už neporadil. A keď je to navyše aj človek, s ktorým si predtým žila, ktorý ti vyrobil luk a hrnčiarsky kruh a daroval ti babettu. Je veľmi ťažké vyznať sa v tom, ako sa máš vo vzťahu k nemu vlastne cítiť." Rozoberajú spolu aj aktuálne vedecké poznanie, spoločenské riešenia a tiež to, prečo je pre niektorých z nás náročné sa o nich rozprávať. *Epizóda vznikla s podporou podporou Holandského veľvyslanectva. Spomenuté v podcaste: Why Does He Do That? Inside the Minds of Angry and Controlling Men (Lundy Bancroft) Hostka odporučila knihy: No Visible Bruises (Rachel Louise Snyder) Nabudúce bude mŕtva (Ann Jones) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:16) O knihe Bola to láska (00:18:13) Pozadie domáceho násilia (00:28:25) Prečo od neho neodišla? (00:42:22) Ako informovať o domácom násilí v médiách (00:47:14) O dedkovej agresivite (01:11:52) O výchove syna (01:16:48) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Ako by vyzerali školy, ktoré dokážu potiahnuť všetky deti v krajine? Základná škola má byť miestom, kde sa naučíme všetko podstatné pre život. Okrem rovníc či gramatiky napríklad aj to, ako funguje naša spoločnosť a ako sa žije iným deťom a rodinám v našom okolí. Priestor na takéto učenie sa však na základných školách upadá. Podľa Útvaru hodnoty za peniaze narástol len za posledných 10 rokov počet súkromných škôl o 25 percent. Tieto môžu od rodín vyberať poplatky v ľubovoľnej výške a môžu si vyberať aj deti, ktoré budú vzdelávať, čo ovplyvňuje zloženie tried. Menia sa aj štátne školy. V mnohých mestách sa deti z najchudobnejších vrstiev spoločnosti postupne ocitli v jednej škole a rodičia zo strednej a vyššej vrstvy začali svoje deti dávať inam. Tento trend máva dôsledky pre celú spoločnosť – a niekedy trvá roky, až desaťročia, kým si ich začneme všímať. V novej epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s Jurajom Hipšom, pedagógom a aktivistom v oblasti vzdelávania a verejných politík. Juraj pôsobí na základnej škole vo Zvolene, ktorá sa snaží trend segregácie detí zvrátiť. Je presvedčený o tom, že do základných škôl patrí rozmanitosť. Barbora s ním rozoberá situáciu chudobných rodičov, ktorí nedokážu svojim deťom kúpiť ani základné veci, ale aj perspektívu rodičov, ktorí sú na tom s peniazmi dobre a cítia, že je ich úlohou dopriať svojim deťom najlepšie možné vzdelanie. A rozprávajú sa aj o tom, ako funguje základné školstvo v krajinách, ku ktorým vzhliadame. Spomenuté v podcaste: The Meritocracy Trap (Daniel Markovits) Hosť odporučil knihy: Morálna ambícia (Rutger Bregman) A okraje máš kde? (Juraj Čokyna) – a tu je rozhovor s Jurajom Čokynom o tejto knihe v podcaste Ľudskosť. Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:03:16) O ZŠ Alma (00:23:47) O súťaži medzi školami (00:35:13) Aká je úloha rodičov pri výbere školy (00:50:05) O generačnej chudobe (01:02:50) O financovaní škôl (01:21:16) O pohľade rodičov (01:41:16) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Ako vyzerá zdravý vzťah dospelých ľudí s rodičmi? A čo v ňom spôsobuje problémy? Eva Vavráková je psychologička v psychoterapeutickom výcviku, venuje sa jednotlivocom aj párom a svoje odborné poznatky sprístupňuje verejnosti cez projekt Dobrobytie. V tejto epizóde Ľudskosti sa jej Barbora Mareková pýta, čo sú znaky zdravého vzťahu s rodičmi. Eva vysvetlí, prečo nás rodičia vedia rozhodiť viac ako iní ľudia a prečo má mnoho z nás potrebu rodičom vyhovieť aj vtedy, keď sa na to necítime. "Ľudia si to často predstavujú tak, že so svojimi rodičmi by mali mať intenzívny vzťah alebo že by mali byť dokonca najlepší kamaráti - napríklad dcéra s mamou. A toto bývajú dosť nešťastné a mylné presvedčenia. Práve naopak, keď je tam veľmi silný kontakt, býva to skôr varovným signálom," vraví Eva v podcaste. Porozpráva, aké problémy s rodičmi prinášajú ľudia do terapie a aké môžu byť riešenia. Napríklad, ako riešiť nezhody v starostlivosti o deti alebo ako v tomto vzťahu uvažovať o daroch a o peniazoch. Hostka odporučila knihy: Keď detstvo bolí (kniha od Lindsay C. Gibson) Encanto (animovaná rozprávka o rodinných vzťahoch) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:01:34) V čom je tento vzťah iný ako ostatné (00:13:50) Ako vyzerá zdravý vzťah s rodičmi (00:33:30) Čo komplikuje zdravý vzťah (00:50:46) Ako riešiť rozdielny prístup k deťom (01:12:10) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Vo svete humoru zažiarila prvýkrát ešte v 90. rokoch. Potom bola stabilnou súčasťou najsledovanejších zábavných relácií a v jednej z nich pôsobí dodnes. V predvianočnej epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s komičkou, moderátorkou a príležitostnou herečkou Eňou Vacvalovou o tom, kedy si prvýkrát v živote uvedomila, že je vtipná. Počas svojej kariéry účinkovala v reláciách Čo dokáže ulica, Aj múdry schybí, Dereš, Zlaté časy či Sedem s. r. o, spolupracovala najmä s Oliverom Andrássym, ale okrem neho napríklad aj s Milanom Lasicom či s Mariánom Leškom. Barbora sa pýta, aké pre ňu bolo, zapadnúť ako žena komička v brandži, v ktorej, až do jej príchodu, pôsobili len muži.  Vracajú sa spolu aj do dávnejšej minulosti: pani Eňa vyrástla v Tisovci. Spomína na svoje detstvo, rodičov a na to, ako sa na prežívaní rodiny podpísala smrť dvoch bratov ešte predtým, ako prišla na svet. Rozprávajú sa aj o materstve a partnerských vzťahoch. Pani Eňa spomína na zložité obdobie vo svojom prvom manželstve, ktoré prežila krátko po narodení dieťaťa. "Raz v noci, bolo to v októbri, som vzala svoju vtedy 11-mesačnú dcéru z domu do škodovky, ktorú som zdedila po otcovi. Prespali sme v aute, na druhý deň som ju dala do jasieľ a v práci som povedala, že nemám kam ísť, lebo tam sa už nemôžem vrátiť," hovorí v podcaste. Preberú spolu, čo je dobrý humor, či dnes potrebujeme feminizmus, a prečo sa na tieto témy dnes ženy dívajú rôzne. Spomenuté v podcaste: Relácia Dereš z roku 2000 - epizóda s Brigitou Schmögnerovou Bola to láska (kniha Rie Gehrerovej z Denníka N) Hostka odporučila: knihu Robert Redford (Michaela Feeney Callana) Clementine Churchillová - žena velkého muže (Joan Hardwick) Alan Rickman: Deníky (Alan Rickman) film Hon (film, r. 2012) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:13) O humore (00:23:00) O Tisovci (00:33:02) O strate súrodencov (00:44:59) O materstve (00:52:33) O spolupráci s Oliverom Andrásym (01:01:52) O relácii Dereš (01:28:13) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Pred pár rokmi zahviezdila vo filme Učiteľka (2016) a teraz ju zas v kinách vidíme v role trénerky krasokorčuľovania Hildy Múdrej vo filme Nepela. Zuzana Mauréry je obľúbená filmová, televízna i divadelná herečka a muzikálová speváčka. Je šesťnásobnou kandidátkou na národné filmové ceny a dvojnásobnou laureátkou Slnka v sieti v hlavnej ženskej hereckej kategórii. V novej epizóde Ľudskosti sa jej Barbora Mareková pýta na pôsobivú materskú kvalitu, ktorú Zuzana Mauréry priniesla cez postavu Hildy Múdrej na filmové plátno. Rozprávajú sa aj o filme Učiteľka a o tom, prečo je pre nás ľudí ťažké spojiť sa a ohradiť sa proti manipulácii. Barbora sa Zuzany pýta aj na to, čo ju formovalo: v akom prostredí vyrástla, ako sa vyvíjal jej sebaobraz a ako počas života vnútorne rástla ako umelkyňa aj ako človek. Zuzana približuje, čo si odniesla z práce v medzinárodnom tíme vo Viedni a prečo sa napokon vrátila na Slovensko. Rozprávajú sa aj o tlaku na výzor a na to, ako štandardy krásy ovplyvňujú naše prežívanie v detskom veku, a ako vplýva na prežívanie dospelých žien, ktoré pôsobia v šoubiznise. "Raz som v Markíze prišla do kostymérne, kde mi mali vybrať oblečenie na kamerové skúšky a oni tam nemali moje číslo," vraví Zuzana v podcaste. "Mali tam oblečenie len do veľkosti 38. A toto, samozrejme, vytvára tlak. Na druhej strane to asi chápem, lebo my sme vlastne tovar a v šoubiznise to takto proste je," dodáva.  Hostka odporučila: Fanfáry, prosím (film) Herec (trojdielna dramatická miniséria) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:01:26) O filme Nepela (00:19:05) O filme Učiteľka (00:39:30) O angažmá vo Viedni (00:45:22) O detstve (00:59:20) O ambicióznosti (01:05:37) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Medzi Izraelom a Palestínou má byť teraz oficiálne prímerie, no útoky zo strany Izraela neprestali. Podľa OSN pripravil od začiatku prímeria Netanyahuov režim v Gaze o život viac ako 300 ľudí, a vyše 800 zranil. Pred časom sa Barbora Mareková rozprávala s Palestínčanom Souheilom Ghannamom o jeho živote, a v tejto epizóde sa zas rozpráva s izraelskou Židovkou Natašou Dudinskou o tom jej. Ako sa díva na Izraelskú spoločnosť? Aký má pohľad na židovstvo? A ako vníma Palestínčanov a Palestínčanky? Nataša je dokumentaristka a publicistka, vyštudovala tlmočníctvo a prekladateľstvo na Karlovej Univerzite v Prahe, počas nežnej revolúcie bola aktívna v študentskom hnutí, neskôr študovala aj medzinárodné vzťahy v New Yorku, potom stredovekú arabskú a židovskú filozofiu v Jeruzaleme a napokon - v rovnakom meste - ešte aj filmovú tvorbu. “Rozprávať príbehy je dôležité,” vraví v podcaste. “Cez príbehy vieme spoznať niekoho, koho nemáme ako stretnúť.” Barbora sa jej pýta, čo ju v živote formovalo: kto boli jej predkovia a prečo už ako dieťa túžila ísť žiť do Izraela. Kde sa tam usadila a ako sa stala mamou.  Nataša rozpráva, čo sa jej dieťa učilo v škole o Izraeli a o Palestíne. Čo vidia ľudia v Izraelských mainstreamových médiách a ako vnímať tamojšie prieskumy verejnej mienky. Nataša bola v Izraeli aj 7. októbra 2023. Hovorí ako prežívala útok Hamasu. A ako by si po tom všetkom čo sa stalo, a čo sa deje dodnes, predstavovala spravodlivé riešenie. Hostka odporučila knihy: Být Židem po zkáze Gazy (Peter Beinart) Apeirogon (McCann Colum) román inšpirovaný príbehom dvoch otcov, ktorí prišli o svoje dcéry v izraelsko-palestínskom konflikte a su aktívni v organizácii Parents Circle.  Izrael a Palestina (Marek Čejka) prehľadná história izraelsko-palestínskeho konfliktu Filmy: No Other Land - Basel Adra, Yuval Abraham, Rachel Szor, Hamdan Ballal - dokumentárny film, tento rok získal Oskara All That's Left of You (Vše, co z tebe zbylo) - Cherien Dabis - sága palestínskej rodiny na pozadí historickych udalostí posledných 75 rokov 1948: Creation & Catastrophe - dokumentárny film o vzniku Izraela a palestínskej katastrofe v 1948 The Gatekeepers (Dror Moreh) oceňovaný izraelský dokument o izraelskej bezpečnostnej službe z pohľadu jej bývalých šéfov Občianske iniciatívy a médiá: +972 Magazine - nezávislý izraelsko-palestínsky spravodajský server o dianí v Izraeli a Palestíne  B'tselem - najväčšia a najznámejšia izraelská ľudskoprávna organizácia Standing Together - grassroots hnutie židovských a palestínskych Izraelčanov Hand in Hand - sieť bilingválnych židovsko-arabských škôl. Študujú v nich spolu židovské a arabské deti a učia ich židovskí a arabskí učitelia v hebrejčine a arabčine The Parents Circle - Family Forum - izraelsko-palestínska organizácia združujúca rodiny z oboch strán, ktoré prišli o svojich najbližších Breaking the Silence - organizácia bývalých vojakov, ktori podávajú svedectvá o tom, čo zažili a robili počas vojenskej služby Combatants for Peace - izraelsko-palestínska organizácia združujúca bývalých vojakov a bojovníkov ktorí veria v spoločné nenásilné úsilie o spravodlivý mier  Peace Now - izraelské mierové hnutie, založené v 1978. Dnes sa zameriavajú na boj proti izraelskym osadám na okupovaných palestínskych územiach Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:18) O židovských koreňoch (00:15:15) O sionizme (00:41:05) O 7. októbri 2023 (00:55:42) O protestoch v Izraeli (01:06:03) O izraelských médiách (01:11:47) O riešeniach (01:20:00) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Máme tu zimu - a časť z nás si asi nevie dosť predstaviť, že by túto sezónu prežila bez auta.  V novej epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s Pavlom Koprdom, ktorý je - ako otec dvoch malých detí - aktuálne v rodičovskej službe (známej skôr pod názvom rodičovská dovolenka) a s deťmi ju trávi bez auta.  "Podľa mňa veľmi podceňujeme to, koľko peňazí minieme na autá," hovorí v podcaste. "Jednak sú tam vysoké vstupné náklady, ale potom aj veľa ďalších: poistka, parkovanie, diaľničná známka, benzín, výmena pneumatík, servis. Pre moju rodinu by to znamenalo 500 až 700 eur mesačne. A ja som si povedal, že mi to za to nestojí a že chcem žiť na mieste s dobrou verejnou dopravou a cyklodopravou." Barbora sa ho pýta aj na detstvo. Palo vyrástol v Trnave, v rodine so štyrmi deťmi. Jeho sestra Martinka má od narodenia zdravotné znevýhodnenie, takže potrebuje intenzívnu asistenciu. Palo a jeho rodina sú práve preto za rozvoj cyklodopravy.  "Keď príde správa o tom, ako matka s dieťaťom s detskou mozgovou obrnou skočí pod vlak, všetci sa zhrozíme a hľadáme vinníkov. Mne z tej správy bolo smutno, no prekvapiť ma veľmi neprekvapila," hovorí.  Približuje, ako kvalita verejnej dopravy a cyklodopravy ovplyvňuje životy rodín, ako je tá jeho. A vysvetlí, ako jeho 60-ročnej mame pomohol pri preprave sestry Martinky nákladný bicykel v kombinácii s dobrou sieťou cyklociest v meste Trnava. Hosť odporučil knihy: Město pro každého - Manuál urbanisty začátečníka (Osamu Okamura) Boj o ulicu - Príručka mestskej revolúcie (Seth Solomonow, Janette Sadik-Khan) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00) Úvod (01:59) O rodičovskej službe (10:00) O sestre (16:56) O cyklodoprave (40:25) O Trnave (53:32) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Mali ste niekedy v živote problém uznať si nejaký prešľap alebo chybu, alebo to, že ste niekomu ublížili? Možno vás prekvapí, že my ľudia vieme o svojich nedostatkoch a zlyhaniach hovoriť zvyčajne až vtedy, keď sa sami na seba dokážeme pozrieť súcitne. V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou Máriou Tiňovou o sile súcitu. Mária vyštudovala klinickú psychológiu vo Veľkej Británii a neskôr vrátila na Slovensko a najnovšie preložila, spolu s Elenou Bakošovou, do slovenčiny knihu Odvaha k súcitu.  Mária vysvetlí, ako naša schopnosť súcitiť ovplyvňuje celý náš život: náš vzťah k iným, ale aj k sebe. Vysvetlí, prečo nám súcit nejde vždy sám od seba a prečo je používanie súcitnej mysle pre niektorých z nás ťažšie ako pre iných.  Barbora sa jej pýta aj na hranice súcitu - napríklad na to, či máme súcitiť s každým človekom - vrátane vojnových zločincov a ďalších ľudí, ktorí majú moc a ubližujú iným.  Spomenuté v podcaste: Odvaha k súcitu (Paul Gilbert a Choden) - preložila Mária Tiňová a Zuzana Bakošová 137. Psychologička Tiňová: Najviac nás ovplyvňujú veci, ktoré sme si sami nevybrali (staršia epizóda Ľudskosti so psychologičkou Máriou Tiňovou o jej štúdiu a práci klinickej psychologičky vo Veľkej Británii, a o návrate na Slovensko) Hostka odporučila knihy: Láska žije offline (Lívia Halmkan, Lucia Žiaková) Úzkostná generácia (Jonathan Haidt) Jane Goodall (dokumentárny film - Netflix) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00) Úvod (01:52) O preklade knihy (09:11) O trénovaní súcitu (24:13) S kým máme súcitiť? (31:29) O sebasúcite (39:28) Kto by si mal knihu prečítať (55:51) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

O pár dní si pripomenieme 17. november 1989 - a jedna z vecí, ktorú sme si vybojovali počas revolúcie je sloboda slova. Vďaka nej môžeme povedať nahlas, čo si myslíme - a nemusíme sa báť, že sa nám pomstí niekto pri moci. Lenže sloboda sloboda slova má aj svoju odvrátenú stránku: využívať ju môžu aj ľudia, ktorých úmysly sú sebecké, vylučujúce, bezohľadné, či kruté. A ako krajina, ktorá má historickú skúsenosť s holokaustom, vieme, kam to môže zájsť, keď v spoločnosti tolerujeme slová, symboly či gestá, ktoré zastrašujú nejakú menšinu, alebo štvú väčšinu proti nej. Každé demokratické spoločenstvo teda stojí pred otázkou: Ako na jednej strane vytvárať občiankam a občanom čo najväčší priestor na prejavenie svojich názorov, no ako tento priestor zároveň limitovať tak, aby sa debata neposúvala smerom k násiliu. V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s ústavným právnikom a akademikom Marekom Káčerom o slobode slova a jej obmedzeniach. Marek Káčer je vedúci Katedry teórie práva a ústavného práva na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity a aj vedecký pracovník na Ústave práva a štátu Slovenskej akadémie vied. Venuje sa témam, ako je demokracia či právna argumentácia a je spoluautorom knihy Obmedzovanie slobody slova v radikalizujúcej sa spoločnosti. Vysvetlí, kto má zasahovať proti nenávisti. Či je lepšie spoľahnúť sa na štát a jeho inštitúcie, alebo sa máme ozývať my všetci. Barbora Mareková sa ho pýta napríklad aj na takzvanú "Cancel culture" (kultúru vymazávania), či na výčitku o údajnej “politickej korektnosti”, ktorú používali najprv konzervatívne kruhy v USA a no postupne sa na ňu začali sťažovať aj naši politici - napríklad Róbert Fico, či Ivan Mikloš. Spomenuté v podcaste: Obmedzovanie slobody slova v radikalizujúcej sa spoločnosti (Marek Káčer, Peter Šajmovič) Hosť odporučil knihy: Čin Čin (Ľudmila Podjavorinská) Free Speech: A Philosophical Enquiry (Frederick Schauer) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00) Úvod (02:19) V čom spočíva sila slov (16:12) Kto má chrániť slobodu slova (38:10) O slobode slova v USA (51:05) Ako sa stavať k diskusiám na sociálnych sieťach (54:36) Ďalšie výzvy súčasnosti (58:31) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Martina Znamenáčková je mladá slovenská herečka žijúca v Prahe. Detstvo prežila v adoptívnej rodine na východe Slovenska a postupne to dotiahla až na štúdium herectva na pražskej DAMU. Dnes má za sebou viacero účinkovaní v pražskom Národnom divadle a aktuálne hrá v pripravovanom seriáli o mladých ľuďoch, ktorý nakrúca komerčná televízia. V novej epizóde Ľudskosti sa s ňou Barbora Mareková rozpráva o jej detstve: Martina strávila prvé mesiace života v detskom domove a potom si ju - a aj dve ďalšie deti - osvojila jej adoptívna mama. A ako sa díva na svoje biologické korene? A aké to bolo vyrastať v rodine, ktorá vznikla takýmto výnimočným spôsobom? "Veľmi ma baví nemať určené, kto vlastne som z hľadiska etnicity, a môcť tým tak trocha plávať," vraví v podcaste. "Najpravdepodobnejšie je, že som Rómka, lebo som sa narodila na Slovensku. No často sa stretávam s tým, že mi nejaký Ind tvrdí, že som stopercentne ich, a v Maroku mi tiež hovorili, že som na 99 percent z Maroka." Porozprávajú sa aj o tom, ako kariéru herečiek ovplyvňuje ich etnicita či farba pleti. A ako v sebe Martina objavila túžbu ozývať sa a hovoriť o predsudkoch s ľuďmi vo svojej brandži. Hostka odporučila knihu: Na Zemi jsme na okamih nádherní (Ocean Vuong) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00) Úvod (01:31) O inakosti v herectve (18:45) O detstve (34:32) O súčasnom živote (44:20) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Kto bol Charlie Kirk? A prečo sa páči aj niektorým slovenským politikom (a ich manželkám)? Chalieho Kirka zavraždil v septembri strelec počas verejnej diskusie na americkej univerzite v Utahu. Jeho vraždu odsúdilo celé politické spektrum, no otvorená zostala otázka, čo robiť s jeho odkazom. Časť ľudí totiž Kirka považovala za kresťanského intelektuála, hľadača pravdy - a po jeho smrti aj za kresťanského martýra. No a iná časť si zas myslí, že to bol manipulátor, ktorý poškodzoval ženy, menšiny a podkopával demokratické hodnoty. Prezident Donald Trump povedal, že Kirk výrazne prispel k jeho víťazstvu vo voľbách, a povedal aj, že chce - spolu s Kirkovou vdovou Erikou Kirk - pokračovať v Charlieho misii. A na Kirkov odkaz sa nedávno odvolal aj slovenský poslanec Marek Krajčí z Matovičovho Hnutia Slovensko, po tom, ako hlasoval za novelu ústavy o dvoch pohlaviach. Ako sa Charlie Kirk dostal k moci? A ako by vyzeral svet, ktorý by sa riadil jeho hodnotami? V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s politológom a vysokoškolským pedagógom Pavlom Hardošom, ktorý pôsobí na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK. Venuje sa demokratickej teórii, politickej reprezentácii a modernej politickej filozofii. Okrem toho publikuje napríklad aj v denníku SME. Barbora s ním rozoberá nielen Kirkovu politickú prácu, ale aj to, kam sa v posledných rokoch posúval konzervativizmus a kresťanská politika u nás na Slovensku. A Pavol priblíži, na čo si potrebujeme dať pozor, ak nám záleží na ochrane demokratických hodnôt. Spomenuté v podcaste: Sirens' Call - How Attention Became the World's Most Endangered Resource (Chris Hayes) In the Name of the Conservative People: Slovakia’s Gendered Illiberal Transformation (Pavol Hardoš, Zuzana Maďarová) The Debate Style That Propelled Charlie Kirk’s Movement (New York Times o Kirkových argumentoch a debatách) Hosť odporučil knihy: Anti-Gender Politics in the Populist Moment (Agnieszka Graff, Elżbieta Korolczuk) The Reactionary Mind: Conservatism from Edmund Burke to Donald Trump 2nd Edition (Corey Robin) Doppelganger - A Trip Into the Mirror World (Naomi Klein) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:13) Kto bol Charlie Kirk (00:24:16) Ako sa Charlie Kirk spojil s Donaldom Trumpom (00:47:32) O Kirkovej agende voči ženám (01:03:50) O iliberizácii demokracie (01:33:34) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Aj vás premkne niekedy strach zo smrti? Či obava, že stratíte svojich blízkych? Je to normálne. A je užitočné o tom hovoriť. Lekárka Zuzana Hajster Vozárová sa smrti bála tiež. Jej obavy sa zintenzívnili po tom, čo sa jej narodili deti, lebo ako lekárka poznala všetky možné scenáre toho, čo sa im môže stať. A zvolila si zaujímavú cestu, ako sa so svojim strachom vyrovnať: po materskej začala sprevádzať ľudí, ktorých život sa chýli ku koncu - najprv v občianskom združení Plamienok a potom spoluzaložila mobilný hospic s názvom Most domov. Barbora Mareková sa jej pýta, čo v tejto práci zažíva a aký to má na ňu vplyv. A Zuzana priblíži aj to, prečo sa nemocničné lekárky a lekári boja hovoriť so svojimi pacientmi a pacientkami o smrti - aj keď vidia, že sa blíži. A ako by sa zlepšil - a dokonca ešte aj predĺžil - život nevyliečiteľne chorých ľudí, keby sa zdravotníckemu personálu podarilo tento svoj strach prekonať. Spomenuté v podcaste: Being Mortal (Atul Gawande) Hostka odporučila knihy: Moje milá smrti (Veronika Hurdová) Otázka smrti a života (Irvin D. Yalom, Marilyn Yalom) Umění rozhovoru o konci života (Angelo E. Volandes) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:00) O strachu zo smrti (00:23:32) O mobilnom hospici (00:41:36) O želaniach pred smrťou (00:46:10) O procese umierania (01:05:08) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Izraelská vláda sa dohodla s Hamasom na prímerí - čo je dobrá správa, no cesta k spravodlivosti a bezpečiu ľudí v Palestíne aj v Izraeli sa zďaleka neskončila. Vojenská okupácia palestínskych území, a aparteid, ktorý tu je už po tri generácie, stále pretrváva. Ako a kedy presne sa celý konflikt začal? Prečo sa premenil na genocídu? A aké sú možné riešenia? V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s právnikom a filozofom Michalom Liptákom o všetkom, čo potrebuje každý z nás vedieť o Izraeli a Palestíne. "V Gaze sa paralelne rieši to, či celý systém medzinárodného práva a systém ľudských práv, ktorý sme si vybudovali po druhej svetovej vojne - aj v reakcii na jej hrôzy, stále platí, alebo sa vraciame späť do systému, kde silní robia, čo môžu, a slabí trpia, čo musia," vraví v podcaste. Michal vyštudoval právo a filozofiu, z ktorej má doktorát, pôsobí vo Filozofickom ústave Slovenskej akadémie vied, kde sa venuje politickej filozofii či filozofii umenia a pracuje aj ako advokát. Popritom píše komentáre ktoré mu vychádzajú v denníkoch SME, N a v magazíne Kapitál. Barbora s ním preberie najčastejšie otázky: či má Izrael právo existovať, či sa s Hamasom dalo dohodnúť, a čo mohol po útoku Hamasu Izrael spraviť inak, tak, aby neporušoval medzinárodné právo. A Michal povie, na čo sa podľa neho treba sústrediť, ak nám záleží na bezpečí oboch národov - Palestínčanov aj Izraelčanov. Spomenuté v podcaste: Israel-Palestine: the real reason there's still no peace - Guardian (Nathan Trall) Hosť odporučil knihy: The Hundred Years' War on Palestine - A History of Settler Colonial Conquest and Resistance (Rashid I. Khalidi) Justice for Some: Law and the Question of Palestine (Noura Erakat) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:01:43) Je spor o Palestínu skutočne komplikovaný? (00:12:49) Prečo nereflektujeme palestínsku perspektívu (00:16:59) O genocíde v Gaze (00:33:44) Má Izrael právo na existenciu? (00:36:16) Ako inak mohol konať Izrael (00:46:01) Je Hamas teroristická organizácia? (01:05:26) Možné štátne riešenia (01:25:20) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Prečo sa niektorí ľudia obávajú výrazne viac ako iní? A ako vie pomôcť terapia, keď nám obavy zhoršujú kvalitu života? V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s Ladislavom Timuľákom, profesorom poradenskej psychológie na Trinity College Dublin, ktorý sa venuje výskumu psychoterapie a publikuje knihy, predovšetkým o terapii zameranej na emócie (EFT). „Ľudia s generalizovanou úzkostnou poruchou sú radšej úzkostní, než by boli na niečo nepripravení,“ hovorí v podcaste. „A tým, že si robia starosti, sa snažia ochrániť pred tým, aby sa udialo niečo zlé. V terapii sa potom učia vzdávať sa svojich obáv tak, že vidia cenu tohto nastavenia - začnú vidieť, že ich to v živote veľa stojí.“ Barbora sa pýta aj na to, ako sa profesor Timuľák dostal z Humenného do Dublinu a ako si tam vybudoval prestížnu akademickú kariéru popri rodine s troma deťmi. Profesor Timuľák približuje, ako sa robí výskum psychoterapie, a povie aj, ako sa terapia zameraná na emócie (EFT) využíva v individuálnej terapii pri problémoch v dôležitých vzťahoch – napríklad medzi rodičmi a dospelými deťmi. Spomenuté v podcaste: Transforming Generalized Anxiety: An emotion-focused approach (Ladislav Timulak, James McElvaney) The Psychotherapeutic Process: A Research Handbook (Leslie S. Greenberg, William M. Pinsof) Hosť odporučil knihy: Lessons In Chemistry (Bonnie Garmus) – dostupná aj ako seriál na Netflixe An Introduction to Counselling and Psychotherapy 7th ed. Edition (John McLeod) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:01) O kariére Laca Timuľáka (00:11:13) O terapii zameranej na emócie (00:42:38) EFT a generalizovaná úzkostná porucha (00:55:01) O empatii terapeuta (01:04:09) O rozdieloch medzi Slovenskom a Írskom (01:15:17) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Čo by mala spraviť škola či škôlka, ktorá chce chrániť deti pred zneužívaním? Sexuálne zneužívanie detí je v našej spoločnosti častejšie, než si pripúšťame - z posledného tunajšieho výskumu vyplýva, že takzvané penetratívne formy zneužitia zažilo päť až šesť percent dievčat a jedno percento chlapcov a nepenetratívne dotykové formy zažilo tridsať percent dievčat a dvanásť percent chlapcov. Okrem toho ale výskumy ukazujú aj ďalšiu vec: až v 80 percentách prípadov predchádzal zneužívaniu detí takzvaný grooming zo strany páchateľa či páchateľky. Ide o formu manipulácie dieťaťom, a popri tom aj o manipuláciou dospelých v okolí dieťaťa - napríklad rodičmi alebo učiteľkami, ktoré by za normálnych okolností zasiahli, no pod vplyvom groomingu nedokážu rozpoznať, že sa dieťaťu deje čosi zlé. V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so Slávkou Karkoškovou, docentkou v odbore sociálnej práce, lektorkou, supervízorkou, výskumníčkou a tiež autorkou publikácie Dieťa ako objekt groomingu - o prevencii sexuálneho zneužívania detí v organizáciách. Slávka priblíži, ako to vyzerá, keď dospelý manipuluje dieťaťom či jeho rodičmi. A povie aj, aké opatrenia má mať zavedené každá škôlka či škola tak, aby deti pred groomingom chránila. Hostka odporučila: Táto izba sa nedá zjesť (Nicol Hochholczerová) Groomed (dokumentárny film, 2021) Spomenuté v podcaste: Dieťa ako objekt groomingu / prevencia sexuálneho zneužívania v organizáciách (odborné postupy v pedagogickej a poradenskej praxi) - Slávka Karkošková Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:01:50) Kto môže byť groomerom/kou (00:12:51) Ako grooming prebieha (00:48:58) Prečo je dôležité dodržať hranice (00:59:04) Ako môže škola prevziať zodpovednosť (01:08:41) Čo môžu spraviť rodičia (01:17:09) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Narodil sa v utečeneckom tábore, kde strávil aj celé svoje detstvo. Potom prišiel na Slovensko a je tu už 41 rokov. Ako sa mu žije u nás? A ako prežíva dianie na okupovaných palestínskych územiach? V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so Souheilom Gnannamom, Palestínčanom žijúcim na Slovensku. Souheil pracuje v sociálnej sfére a je tiež občasný publicista. Má manželku a dve dospelé deti. V tejto epizóde priblíži históriu svojej palestínskej rodiny a tiež okolnosti svojho presunu na Slovensko. Souheil je moslim a jeho manželka Anna je kresťanka. Ako sa k nemu správali svokrovci? A ako s manželkou vychovávali svoje deti? "Verím v univerzálnosť ľudských práv," vraví v podcaste. "Nemôžem preto akceptovať, keď má niekto negatívny postoj k Rómom, ale popritom solidarizuje s Palestínou. Alebo keď nadáva na židov, len aby sa mi zapáčil. Pre mňa ľudské práva nie sú selektívne. A ani morálka nemá byť selektívna." Rozpráva aj o tom, ako prežíval z diaľky rôzne palestínske povstania a čo by si prial pre palestínsky národ do budúcna. Hosť odporučil knihy: Returning to Haifa (Ghassan Kanafani) Denník všedného smútku (Mahmúd Darwíš) _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Ako si nájsť zdravý vzťah, ktorý funguje? A prečo sa niektorí ľudia opakovane ocitnú vo vzťahoch, kde je prítomná manipulácia či násilie? V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou Lenkou Uherovou o tom, čo si všímať na partnerovi v období randenia a spoznávania sa. Čo sú dobré signály a čo sú indície toho, že si treba dávať pozor. Lenka má dlhodobý výcvik v psychoterapii zameranej na človeka podľa filozofie Carla Rogersa a má tiež vzdelanie v oblasti z kriminológie a kriminálnej psychológie z univerzity v Essexe. "Manipulátori sú čoraz šikovnejší," vraví v podcaste. "Aj oni čítajú knihy a počúvajú podcasty o vzťahoch, takže zdokonaľujú svoje metódy a vedia, čo chce ich obeť počuť." Hostka odporučila knihy: Why Does He Do That? Inside the Minds of Angry and Controlling Men (Lundy Bancroft) The Gift of Fear - Survival Signals That Protect Us from Violence (Gavin de Becker) Jedovatá slova - Jak rozpoznat verbální násilí a jak na ně reagovat (Patricia Evans) Spomenuté v podcaste: How to Have Impossible Conversations (Peter Boghossian, James Lindsay) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:01:59) Prečo máme opakované vzťahy s manipulátormi (00:19:19) Ako rýchlo sa prejaví manipulácia (00:34:43) Ako randiť bezpečne (00:57:25) Čo sú "green flags" (01:01:58) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Poznáte tie narážky našich starých mám, že keď sa od srdca smejú, alebo si idú kýchnuť, majú radšej prekrížené nohy? Poškodené panvové dno žien, ktoré porodili deti, považujeme v našej kultúre za niečo, na čo si treba zvyknúť. V západnej Európe je to inak. Medicínske riešenia existujú a ženy vedia, že si ich zaslúžia. Aké možnosti ponúka súčasná medicína ženám, ktoré majú po pôrode následky, ktoré im zhoršujú kvalitu života? A prečo mnohé z nich nie sú dostupné aj u nás? V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s gynekologičkou a pôrodníčkou Denisou Marcišovou, ktorá vyštudovala na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského, pracovala v Bratislave a potom pôsobila sedem rokov vo švédskom zdravotníckom systéme, kde sa stala expertkou na diagnostiku a liečbu porúch panvového dna. „Pred dvadsiatimi rokmi neboli takéto operácie dostupné ani vo Švédsku,“ vraví v podcaste. „Ale [tamojšie] ženy sa začali dožadovať toho, aby sa im pomohlo - išli do médií a zakladali si rôzne online skupiny. A, našťastie, boli vtedy vo Švédsku aj dve veľmi šikovné docentky, ktoré hľadali riešenia a vymysleli vlastné metodiky, ako by sa to dalo dobre zoperovať. Pochopili pritom napríklad úlohu hrádze, a toho, že práve ona vytvára stabilitu v panvovom dne.“ Denisa priblíži, v čom bola jej práca gynekologičky vo Švédsku iná ako u nás na Slovensku. Hostka odporučila knihu: Eve - How The Female Body Drove 200 Million Years of Human Evolution (Cat Bohannon) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:01:59) O odchode zo Slovenska (00:18:43) O práci vo Švédsku (00:41:49) O popôrodnom zdraví žien (01:08:34) Prečo sa pokroky nedostávajú na Slovensko (01:11:14) Pracovné podmienky vo Švédsku (01:24:17) O odchode zo Švédska (01:30:25) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Prečo učiteľky nie sú pre štát väčšou prioritou? A ako súvisí výška učiteľskej výplaty s rodom a so schopnosťou stanoviť si hranice? Podľa všetkých relevantných analýz je pre akademický úspech detí kľúčový dostatok kompetentných a motivovaných učiteliek a učiteľov - no na Slovensku máme v tomto smere dlhodobo problém. Hlavný dôvod nájdeme na učiteľskej výplatnej páske. V porovnaní s priemernou mzdou v ekonomike sú učiteľské platy na základných a stredných školách u nás nižšie, ako je zvykom v ekonomicky rozvinutom svete. V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s učiteľkou angličtiny a občianskej náuky Janou Ftáčnik Pastorkovou, ktorá je zároveň aj predsedníčkou Slovenskej komory angličtinárov. Pred desiatimi rokmi bola Jana jednou z tvárí najväčšieho učiteľského štrajku, do ktorého sa zapojilo okolo 15-tisíc učiteliek a učiteľov. Tento štrajk pritom neviedli učiteľské odbory, ale malá, iniciatívna skupinka učiteliek a učiteľov, ktorí chceli dosiahnuť viac. "Väčšina mojich kolegov má druhú prácu, aby sa uživili. Mala som napríklad aj kolegu, ktorý robil popoludní taxikára," vraví v podcaste. Barbora sa jej pýta, prečo majú podľa nej učiteľky na Slovensku problém presadzovať svoj záujem podobne, ako to robia napríklad lekári. "Učiteľky sú v tomto porovnateľné skôr so sestrami. Sú to ženy a sú naučené poslúchať. A sú tiež veľmi preťažené, lebo majú na pleciach prácu aj rodinu," vraví Jana Ftáčnik Pastorková. Rozprávajú sa aj o jej zahraničných skúsenostiach. Jana učila na školách v Indii, v Kanade či na Islande a rozpráva o tom, čo inšpirujúce si tam všimla a čo by rada videla aj na školách u nás na Slovensku. Spomenuté v podcaste: Vystúpenie Jany Ftáčnik Pastorkovej na demonštrácii učiteliek a učiteľov v Bratislave 25. 1. 2016, ktorý odštartoval najväčší učiteľský štrajk v dejinách Slovenska. Hostka odporučila knihy: Teaching the Unteachable (Marie Delaney) Sociopatka (Patric Gagne) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:20) O ceste k učiteľstvu (00:24:35) O ekonomickej situácii učiteľov (00:58:52) O súčasných aktivitách (01:09:51) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Vodič električky, ktorý pred pár týždňami v Prahe napadol dedka s vnúčaťom na rukách, už v dopravnom podniku nepracuje a jeho konanie odsúdili aj viacerí politici. V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa pozrieme na to, prečo v električke nikto nezasiahol. „Efekt prizerajúceho sa nám hovorí, že čím viac ľudí je prítomných na verejnom mieste vo chvíli, keď je niekto terčom násilia, tým nižšia je šanca, že tomu človeku niekto pomôže,“ vraví český tréner sebaobrany Pavel Houdek. „A ďalšia vec je, že ľudia vlastne ani nevedia, ako môžu pomôcť. Nikto ich to neučil,“ dodáva. Pavel vedie spolu s manželkou školu s názvom Moderní sebeobrana, ktorá pôsobí v rôznych mestách v Česku, no pobočku už majú aj v Bratislave. V rozhovore vysvetlí, čo sa deje v našom tele a mozgu, keď sme v prítomnosti násilia a ako to môže ovplyvniť naše správanie. A vysvetlí aj, ako sa môžeme učiť tvoriť spoločnosť, ktorá vie rozpoznať nebezpečie a dokáže aj konať. „Ten efekt prizerajúceho sa má aj svoju druhú stránku, funguje aj opačne: keď raz niekto začne pomáhať, ľudia sa chcú pridať,“ vraví Pavel. Spomenuté v podcaste: kniha Moderná sebaobrana (Jasmína Houdek, Pavel Houdek)  Hosť odporučil knihy: V pasti pohlaví (Silvie Lauder) Když promluvila (Jodi Kantor, Megan Twohey) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:07) O incidente v električke (00:26:49) Ako čeliť násiliu (00:50:30) Ako sa zastať detí (01:14:34) Záver _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

“Bola som prekvapená, v akej miere sa veci z nej vyskytujú aj v životoch iných ľudí,” vraví spisovateľka Ivana Gibová o svojej najnovšej knihe Babička, za ktorú dostala už dve prestížne ceny. Je o vzťahoch v rodine, alkoholizme, traumách, starobe, ale aj o témach, ako je priateľstvo, či starostlivosť o druhých. V centre pozornosti je rozprávačka Magda, ktorá vyrástla na sídlisku na východe Slovenska. V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s Ivanou o procese písania tejto knihy.  “Keď ideme v umení na dreň, máme schopnosť rozrušovať," vraví Ivana v podcaste. "A myslím si, že keď k tomu ako tvorkyňa nepristupuješ tak, že sa do toho vkladáš - a si aj reálne otvorená - tak sa to ľudí až tak nedotkne.” Rozprávajú sa teda aj o autorkinom živote. Ivane v dospelosti diagnostikovali hraničnú poruchu osobnosti a medzičasom má viacero skúseností s odbornou podporou, ktorá jej veľmi pomohla. “Už ako dieťa som videla, že moje prežívanie je iné. Že všetko prežívam veľmi intenzívne a moja emocionalita - hoci som to vtedy ešte nevedela takto pomenovať - je iná. A bola veľmi znepokojená a frustrovaná tým, že to neviem vysvetliť druhým.” Ivana približuje, čo vie o sebe dnes - aj vďaka odbornej pomoci a čo všetko pre seba spravila, aby sa cítila dobre. V rozhovore zaznie aj téma samovražedných predstáv, preto ak máte vy alebo váš blízky myšlienky na ukončenie života, je dôležité vyhľadať pomoc. Môžete zavolať aj na nonstop linku Nezábudka 0800 800 566 a v akútnej situácii kontaktujte telefonickú linku 155. Hostka odporučila knihu: Sirény (Orsolya Karafiáth) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:15) O knihe Babička (00:21:34) O rodine (00:31:42) O hraničnej poruche osobnosti (00:53:14) O závislosti na alkohole (01:09:04) O reakciách blízkych a otvorenosti v písaní (01:16:11) O štúdiu a tvorbe (01:32:08) Záver _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Naša spoločnosť si v poslednom vyše polstoročí prešla revolučnou zmenou v oblasti práce. Ženy sa postupne presunuli z domácností do platenej práce a začali robiť aj povolania, ktoré v minulosti robili len muži. Naše deti a domácnosti však nikam nezmizli a postarať sa o ne treba aj dnes, keď sú muži aj ženy v platenej práci. Rodiny na Slovensku riešia svoju situáciu rôzne, ale v priemere toho robia ženy v domácnosti a v starostlivosti o deti stále viac ako muži aj vtedy, keď pracujú mimo domácnosti rovnako. A časť párov rieši svoju situáciu najatím si pracovníčky, ktorej za upratovanie, či starostlivosť o deti platí. V zahraničí robia takúto platenú prácu najmä migrantky z iných krajín, no u nás na Slovensku je to inak: do domácností chodia pracovať najmä lokálne ženy – študentky a dôchodkyne. A hoci ide o platenú prácu, robia ju znova len ženy. Prečo je to tak? Zuzana Sekeráková Búriková je sociálna antropologička pôsobí na Sociologickom ústave Slovenskej akadémie vied a napísala knihu s názvom Panie k deťom a na upratovanie – kde zhrnula svoj výskum o podobách platenej práce v domácnostiach. „Niektorí filozofi a filozofky hovoria, že spôsob, akým poskytujeme starostlivosť o deti, o nevládnych, starých či chorých ľudí, definuje našu kultúru a našu spoločnosť,“ vraví Zuzana v podcaste. Barbora Mareková sa jej pýta na to, ako v dnešných domácnostiach vyjednávajú ženy a muži o tom, kto čo uprace a kto sa postará o deti. A Zuzana priblíži, v akých podmienkach pracujú tie ženy, ktoré chodia do domácností pracovať za peniaze. Spomenuté v podcaste: Desatoro férového zamestnávateľa - príručka pre ľudí, ktorí si za prácu v domácnosti platia Panie k deťom a na upratovanie (kniha Zuzany Sekerákovej Búrikovej) Hostka odporučila: Dievča s perlovou náušnicou (Tracy Chevalier) - kniha Maid (Stephanie Land) - kniha aj rovnomenný seriál na Netflixe Global Woman: Nannies, Maids and Sex Workers in the New Economy (Barbara Ehrenreich) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:03:05) Prečo riešia deti a domácnosť ženy (00:18:23) Ako to robia rodiny v SR (00:39:40) Aké verejné politiky fungujú (00:47:03) Ako to má doma Zuzka a Barbora (01:01:56) Záver _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

V našej kultúre máme vo zvyku dávať si navzájom radu, aby sme sa nepretvarovali a boli vždy sami sebou. Psychologické výskumy potvrdzujú, že keď môžeme byť autentickí, má to pozitívny vplyv na naše mentálne zdravie. Lenže ako byť sám sebou? Sebaspoznávanie je celoživotná úloha a nesúvisí len s našim vnútrom, ale aj so vzťahmi, v ktorých žijeme. Práve od nich závisí, ktoré časti svojho ja dokážeme slobodne prejaviť a rozvíjať. V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s Liberty Blake Simon - aktivistkou, publicistkou, spíkerkou, modelkou a zároveň ženou, ktorá má skúsenosť s tranzíciou. Liberty spolupracuje aj s Ligou za duševné zdravie ako takzvaná peer konzultantka. "Milujem svoje telo. Veľa sme si toho spolu prešli," vraví Liberty v podcaste. Barbora sa jej pýta na univerzitné štúdium v Holandsku a na vzťahy, vďaka ktorým spoznala transrodovú časť svojej identity a Liberty hovorí, aké to pre ňu bolo po návrate na Slovensko. Preberú spolu, čo je to ženskosť - a potom aj, čo všetko musia ženy robiť preto, aby mali dobré pracovné príležitosti a aby ich spoločnosť brala vážne. Hostka odporučila knihy: Pose (seriál r. 2018 - 2021) New Earth (Eckhart Tolle) What happened to you (Bruce Perry, Oprah Winfrey) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:24) O zahraničí a ballroome (00:18:24) O tranzícii (00:40:19) O rodine (00:46:49) O handrách a o mejkape (00:57:52) O iných identitách (01:05:29) Záver _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Jedine rodina, v ktorej sa o dieťa starajú stabilní, spoľahliví a starostliví dospelí, dokáže dieťaťu poskytnúť dobré podmienky pre zdravý duševný vývin. Na Slovensku dnes žije okolo 4000 detí, ktoré túto potrebu zatiaľ naplnenú nemajú a čakajú na osvojenie, či prijatie do pestúnskej starostlivosti. V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou organizácie Návrat Soňou Očkášovou, ktorá sprevádza náhradných rodičov v príprave na ich rolu, venuje sa aj rodinám, ktoré dieťa už prijali - poskytuje im podporu, psychologické poradenstvo a terapiu. No a okrem toho pomáha aj deťom pri spracovaní svojej životnej histórie. Príbeh náhradnej rodiny sa totiž vždy začína stratou - oddelenie od biologickej rodiny je pre dieťa náročná skúsenosť, a to aj v prípade úspešných adopcií, kde sa náhradní rodičia o dieťa starajú veľmi dobre. No vďaka výskumom dnes vieme veľa o tom, ako s takouto adverznou skúsenosťou pracovať tak, aby sa dieťa cítilo pochopené, podporené a prijaté. V tejto epizóde Soňa vysvetlí, čo potrebuje dieťa, ktoré vyrastá v náhradnej rodine - v období keď je bábätkom, predškolákom či predškoláčkou, ale aj v čase dospievania. "Počas dospievania si osvojené dieťa často prechádza otázkou, či by ten pôvodný rodič nebol preň lepší," vraví v podcaste. "A dávajú náhradným rodičom najavo tieto svoje pochybnosti. A ono je to vlastne legitímna otázka a našou úlohou je dieťaťu pomôcť a popátrať, kto ten rodič je. Dieťa ho niekedy potrebuje vidieť a zistiť, že by sa oň naozaj nevedel postarať." A povie aj, čo potrebujú rodičia, ktorí sa oň starajú. "Ľuďom, ktorí si chcú osvojiť dieťa, odporúčame preventívne terapiu, aby si tam zreflektovali svoje motivácie a prípadné traumy. Napríklad traumu z neplodnosti. Lebo takíto rodičia si často sami potrebujú niečo dosýtiť, a to dieťa im to nemôže a ani nevie naplniť.A aj s týmto my v Návrate pomáhame. S takýmto hĺbkovým sebapoznaním a prácou na sebe." Hostka odporučila knihy: Rodič ako detské ihrisko (publikácia Návratu) Publikácie organizácie Návrat o náhradnom rodičovstve a o potrebách detí Čo je to attachment (publikácia českej organizácie Natama) Jaké jsou následky chybějícího primárního pečovatele v kojeneckém období? (publikácia českej organizácie Natama) Rozvíjejte naplno mozek svého dítěte (Daniel J. Siegel, Tina Payne Bryson) Rozbouřený mozek dospívání, teenageři a jejich výchova(Daniel J. Siegel) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:03) O rumunských dojčenských ústavoch (00:08:44) Prečo deti nevyrastajú v biologickej rodine (00:15:39) Potreby detí v náhradnej starostlivosti (00:37:37) Potreby náhradných rodičov (00:54:40) Ako podporiť náhradné rodičovstvo v spoločnosti (01:10:13) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Ako rodičia nemusíme byť bezchybní. Vďaka výskumom z oblasti detského vývinu či vzťahovej väzby vieme, že deťom stačí, ak sme vo vzťahu k nim dosť dobrí. Čo to ale znamená konkrétne? Dosť dobré rodičovstvo nie je tak celkom vecou osobného vkusu. Pojem "dosť dobrý rodič" má svoju odbornú a filozofickú históriu. Prvýkrát ho pred sedemdesiatimi rokmi zadefinoval londýnsky pediater a psychoanalytik Donald Winnicott, ktorý skúmal vzťahovú väzbu matiek s deťmi. V najnovšej epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s rodičovskou poradkyňou Zuzanou Vaškovou o tom, ako pojem "dosť dobrá matka" definoval svojho času Donald Winnicott a ako táto definícia obstála v časovom teste. Zuzana Vašková sprevádza deti v materskej škole a rodičov v rodičovskom poradenstve. Má ukončený výcvik v práci s rodinou a vzťahovou väzbou a pôsobí v občianskom združení Metanoia Centrum, ktoré sa venuje Montessori pedagogike a duševnému zdraviu. A okrem toho je aj sama mamou. V rozhovore priblíži, na základe čoho vieme povedať, či sme dosť dobrým rodičom. A povie aj, čo môžeme robiť, keď sme ako rodičia spravili chyby. Spomenuté v podcaste: Keď je dieťa v emočne vypätej situácii, našou úlohou je vtiahnuť ho do nášho pokoja (staršia epizóda Ľudskosti so Zuzanou Vaškovou o tom, ako stanovovať deťom hranice a ako mať s nimi viac pohody.) Komentár o dosť dobrom rodičovstve v denníku SME (Barbora Mareková) Hostka odporučila knihy: Objavte v sebe dobrého rodiča (Becky Kennedy) Hranie a realita (Donald Winnicott) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:33) Aký je "dosť dobrý rodič?" (00:10:30) História pojmu (00:27:29) Ako bojovať s perfekcionizmom? (00:32:22) Môže dost dobrý rodič použiť fyzické násilie? (00:40:08) Ako vyzerá náprava? (00:59:20) O zodpovednosti spoločnosti (01:06:34) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Jedna z prvých vecí, ktorú sa o menštruácii naučia dievčatá v našej spoločnosti, je, že sa má skrývať. Hoci s ňou žije polovice populácie, očakávame, že patrí do súkromia človeka, ktorého sa osobne týka. Tabuizácia menštruácie má však dôsledky. Menštruáciu potrebujú zvládať už aj deti na základnej škole. A mnohé nedostanú kvalitné informácie včas, a to ani od dospelých doma a ani v samotnej škole. Chlapci sú od vzdelávania o téme menštruácie neraz odstrihávaní úplne, takže o nej neskôr, ako dospelí, nedokážu komunikovať s partnerkou či s deťmi, za ktoré majú zodpovednosť ako otcovia. V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s Natáliou Blahovou z organizácie InTYMYta, ktorá je spoluzakladateľkou a koordinátorkou iniciatívy Dôstojná menštruácia. Natália vysvetlí, prečo máme v našej spoločnosti problém hovoriť o menštruácii otvorene a aj verejne, a priblíži, aké to má dôsledky. Ako menštruačná stigma ovplyvňuje spolužitie ľudí v domácnostiach a ako ovlyvňuje verejné politiky ktoré by mohli ľuďom pomôcť. Napríklad rozoberú to, čo sa deje na základných a stredných školách, v ktorých deti nemajú prístup k menštruačným potrebám. Spomenuté v podcaste: 100 tampons - Proof That NASA Doesn’t Know Anything About Women (Marcia Belsky) - skladba Hostka odporučila knihy: Cash Flow: The Businesses of Menstruation (Camilla Mørk Røstvik) Own Your Period (Chella Quint) Born Poor - early childhood development and health in marginalised Roma communities (Shoshana Chovan) Menštruačná chudoba na Slovensku (Dôstojná Menštruácia) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:00) O Dôstojnej menštruácii (00:13:36) O menštruačnej stigme (00:23:37) Prvé informácie o menštruácii (00:39:32) Menštruačné vylúčenie a chudoba (00:48:45) O menštruačnej skrinke (01:04:31) Ďalšie riešenia (01:17:01) O reakciách spoločnosti (01:26:00) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Za posledný rok a pol pripravil Netanyahuov režim v Gaze o život vyše 60-tisíc ľudí, a zranil vyše 130-tisíc, pričom dve tretiny z nich sú ženy a deti. Samotné pásmo Gazy premenil na neobývateľnú betónovú spúšť - zbúral školy, nemocnice, elektrárne, vodnú infraštruktúru či byty civilného obyvateľstva. V tejto epizóde ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so Zuzanou Slovákovou a Terezou Wyn Haniakovou z organizácie Lekári bez hraníc o tom, čím si prechádzajú ľudia v Gaze. Zuzana Slováková je farmaceutka, pôvodom zo Slovenska no žije v Prahe. V Gaze bola začiatkom tohto roka v rámci misie Lekári bez hraníc a čoskoro tam vycestuje druhýkrát, aby opäť pomáhala tamojšiemu zdravotníckemu personálu s distribúciou liekov a zdravotníckych pomôcok. „Mala som pocit, že som v katastrofickom filme,“ vraví Zuzana o svojej misii. „Vchádza sa tam cez šesť metrov vysokú stenu ako do väzenia. A keď vojdete dnu, sú tam len sutiny a ticho.“ Tereza Wyn Haniaková je pôvodne novinárka a v Lekároch bez hraníc sa stará o to, aby sa svedectvá zdravotníckeho personálu dostali k verejnosti. „Jedným z našich cieľov je prinášať svedectvo o tom, čo naši zdravotníci videli a zažili,“ vraví v podcaste. „Lebo často sme jediní, kto to dokáže spraviť.“ V tejto epizóde Zuzana s Terezou priblížia, čím si prechádzajú ľudia v Gaze od vypuknutia tejto fázy izraelského útoku na palestínske obyvateľstvo. Akým dilemám musia čeliť zdravotníčky a zdravotníci, ktorí majú k dispozícii len minimum liekov a zdravotníckych pomôcok. A povedia tiež, ako situácia v Gaze zmenila ich pohľad na fungovanie medzinárodného spoločenstva. Spomenuté v podcaste: Living in Emergency: Stories of Doctors Without Borders (dokumentárny film, 2008) M.A.S.H. (seriál, 1972 – 1983) Hostky odporučili knihy: Rebel Without Borders: Frontline Missions in Africa and the Gulf (Vachon, Marc) This Is Going to Hurt (Adam Kay) The Hundred Years' War on Palestine (Rashid Khalidi) Returning to Haifa (Ghassan Kanafani) _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Etnografka Hana Jošticová začala chodiť do Mariupoľa v roku 2018, teda ešte pred plnoformátovou ruskou inváziou. Chcela zmapovať, ako sa mariupoľské obyvateľstvo díva na Rusko a na Európsku úniu, a rozprávala sa preto s ľuďmi, ktorí mali proruské postoje, ale aj s tými, čo si priali nezávislosť Ukrajiny od Ruska. "S ľuďmi som sa tam zbližovala postupne. Začala som tým, že som chodila na lokálne kultúrne akcie a slávnosti a po čase mi začali dôverovať," vraví v podcaste. "Neskôr som už chodila aj k nim domov. Alebo som s babičkami sedela na káve, plietla s nimi [maskovacie] siete pre snajperov a ony mi rozprávali, čo si myslia." Hana má doktorát z University of Birmingham a postdoktorantský výskum robila na University of Glasgow. Príbehy ľudí z Mariupoľa zachytila v knihe Mariupol 2013 - 2022 - Stories of Mobilization and Resistance (Mariupoľ 2013 - 2022 - Príbehy mobilizácie a odporu), v ktorej vysvetľuje, prečo si pred vojnou väčšina ľudí v Mariupole myslela, že by Rusko pre nich bolo dobrým spojencom. V knihe píše, ako sa Rusko spolu so svojimi kolaborantami pokúsilo ovládnuť Mariupoľ ešte v roku 2014, teda pred vypuknutím plnoformátovej vojny, a ako ho vtedy ubránila proukrajinská menšina obyvateľstva na čele s mariupoľskou profesorkou histórie a politológie Mariou Podibailo, ktorú miestni volali "Marička". V podcaste rozpráva, čo sa dialo v Mariupole počas hybridnej fázy ruského útoku a priblíži aj, ako mesto vyzerá dnes - po tom, ako ho obsadila ruská armáda. "Poznať tento príbeh je dôležité aj pre nás," myslí si Hana. "Lebo aj u nás sa potrebujeme mobilizovať, budovať si silnú občiansku spoločnosť a politickú kultúru založenú na pravdách. Za ruku nás nikto vodiť nebude." Spomenuté v podcaste: Mariupol 2013 - 2022 - Stories of Mobilization and Resistance (Hana Jošticová) Hostka odporučila knihu: Sloboda byť slobodný (Hannah Arendt) _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Má 37 rokov, no pre mnohých akosi zamrzol v čase: ešte aj dnes sa ho ľudia pýtajú na Petra Nagya, na psa Bobiho či Ferrari, o ktorých spieval ako dieťa. Spievaniu sa Martin Madej venuje dodnes, no medzičasom vyštudoval muzikálové herectvo na VŠMU, účinkoval na rôznych divadelných a hudobných scénach a stal sa otcom. V tejto epizóde Ľudskosti sa ho Barbora Mareková pýta na postavu Jozefa Tisa, ktorú hrá v inscenácii Hitlerov prezident. Martin hovorí, z ktorej Tisovej repliky má husiu kožu. Aké to je účinkovať spolu so Zuzanou Kronerovou, ktorá bola v minulosti jeho učiteľkou na VŠMU. A hovorí tiež, v čom sa podľa neho Tisovo správanie podobá na to, ktoré vidíme v dnešnej politike. Rozpráva aj o tom, ako prežíva otcovstvo a ako vníma sám seba: napríklad to, že je citlivý, že ľahko sa otvorí a ľahko sa dojme. Spomenuté v podcaste: Hitlerov prezident (inscenácia DPOH, Ľuba Lesná na motívy knihy Madeline Vadkerty Slovutný pán prezident) Prešporské porno (DPOH, autorská inscenácia Valerie Schulczovej) Fragile (vokálna skupina) Hosť odporučil knihy: Vychovávame deti a rastieme s nimi (Naomi Aldortová) Moc faktov (Anna Rosling Rönnlund, Hans Rosling, Ola Rosling) Nikdy nedělej kompromis (Chris Voss) _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

„Dnes už máme ako nevidiaci neskutočné možnosti,“ vraví moderátor Rádia Lumen Ondrej Rosík, ktorý žije od narodenia bez zraku - a žije naplno: má prácu, v ktorej sa mu darí, popri nej robí viacero spoločensky prínosných aktivít a má aj spokojné manželstvo. V tejto epizóde sa s ním Barbora Mareková vráti do jeho detstva a pýta sa ho, ako vnímal okolitý svet, ktorý spoznával najmä hmatom či sluchom. Ondrej rozpráva o tom, ako musel v šiestich rokoch odísť od rodiny do internátnej školy pre nevidiacich. Ako vyzeralo jeho dospievanie, vysokoškolské štúdium a ako sa dostal k práci v rádiu. „Zatajil som, že nevidím, keď som sa tam hlásil,“ vraví v podcaste. „A keď som tam potom prišiel, trocha sa báli, že čo ja vlastne viem a neviem robiť, takže na začiatku som si tie aktivity musel vymýšľať sám. Ale potom zistili, že sa to dá.“ Hovorí aj o tom, ako spoznal svoju manželku, akú mali svadbu, ako si delia domáce práce a ako uvažujú o deťoch. Spomenuté v podcaste: Slepé lásky (dokumentárny film, r. 2008) Blind. So What? (podcast) Hosť odporučil Videné z nevidna (Antológia nevidiacich básnikov) Mesto slepých (José Saramago) _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Posledné mesiace pozorujeme hodnotový rozklad televízie Markíza, z ktorej odišlo pre obranu novinárskej integrity už niekoľko výrazných novinárov - okrem iných Michal Kovačič, Adel Ghannam, Viktor Vincze či Gabriela Kajtárová. Ďalší zamestnanci Markízy komunikovali svoju nespokojnosť s krokmi vedenia, no do kolektívnej nátlakovej akcie sa napokon nepustili. Prečo majú zamestnankyne a zamestnanci na Slovensku tak často problém za seba zabojovať, keď sa im v práci deje niečo nespravodlivé? Aké majú možnosti, keď ich vedenie firmy začne valcovať? "Nie som rád, že sa to stalo aj Viktorovi Vinczemu, ale som rád, že sa tá téma zviditeľnila na príklade nejakej známej osobnosti, lebo teraz všetci vidia, aká je realita s korporáciami. Správanie zamestnávateľa k odborárom je často úplne rovnaké," vraví odborár a zakladateľ občianskeho združenia Pracujúca chudoba Milan Kuruc. Toto združenie sa zameriava na práva ľudí, ktorí pracujú, no aj tak žijú v chronickom ekonomickom strese - a aj vďaka nemu majú dnes firmy povinnosť zverejňovať minimálnu výšku mzdy v pracovných inzerátoch a zamestnanci majú zase právo hovoriť o výške svojej mzdy. Barbora Mareková sa ho pýta, s čím treba počítať, keď sa zamestnanectvo pustí do kolektívnej akcie. Kde sa podľa neho berú nízke nároky na zamestnávateľov a nízka ochota zamestnancov vytvárať spolu tlak, tam, kde ide o niečo dôležité. Milan Kuruc vysvetlí, aké poznatky a zručnosti potrebujú odborári, ktorí chcú niečo presadiť. A rozoberú aj, či u nás vôbec je nejaká politická sila, ktorá sa zaujíma o situáciu zamestnankýň a zamestnancov a ktorá rieši ich práva. Hosť odporučil knihu: Mať alebo byť (Erich Fromm) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:01:56) O pracujúcej chudobe (00:18:03) O TV Markíza (00:32:19) O práci odborára (00:44:38) O štrajkoch (00:56:38) O politikoch (01:10:26) Záver _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Karin Andrášiková mala 36 rokov, zaujímavú prácu a dobre vybudovaný život v Bratislave, keď sa rozhodla odísť do USA kvôli partnerskému vzťahu. S manželom sa zoznámila pár rokov predtým na zahraničnej stáži a spoznávali sa niekoľko rokov vo vzťahu na diaľku.  Dnes spolu žijú v Severnej Karolíne v mestečku Asheville pod malebným pohorím Blue Ridge Mountains. Karin pracuje ako klinická sociálna pracovníčka: pomáha tamojším rodinám s deťmi riešiť ich sociálne a vzťahové problémy. Cíti sa byť šťastne vydatá a naplnená aj v práci - no zároveň sa jej cnie za Slovenskom. Aké to je? A čo presne jej chýba? “Ja som tam nešla za nejakým americkým snom,” vraví Karin v podcaste. “Doma na Slovensku som mala naplnený život. V čase, keď sme sa s manželom spoznávali, som tu študovala druhú vysokú školu, mala som vybudované zázemie, kamarátky a kamarátov, a aj moja profesia ma veľmi napĺňala, rekonštruovali sme tu komunitné centrum. ” Karin rozpráva, ako vyzeralo spoznávanie sa vo vzťahu na diaľku, a v čom bol jej manžel natoľko výnimočný, že bola ochotná odísť z krajiny a mesta, ktoré mala rada. Hovorí aj o tom, kedy cíti smútok za domovom a ako manažuje svoje emócie. Hostka odporučila knihu: Rus je ten, ktorý miluje brezy (Olga Grjasnowa) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:22) O Karininom manželstve (00:17:37) O odchode do USA (00:41:34) O "homesickness" (01:04:20) O terapii na diaľku (01:11:20) Záver _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

V ekonomicky rozvinutom svete vidíme v posledných desaťročiach nárast výskytu chronických ochorení kože. Či už ide o atopický ekzém, psoriázu, akné alebo rosaceu – každý z nás má v okolí človeka, ktorý potrebuje u seba riešiť symptómy. Dôvodov na tento trend je podľa odbornej komunity zrejme viacero – od zmien životného štýlu v moderných spoločnostiach až po zmeny v prostredí, v ktorom žijeme. Na prvý pohľad sa môže zdať, že chronické zápalové ochorenia kože patria do rúk kožných lekárov – čo je síce pravda, ale nie celá. Výskumy ukazujú, že zdravie kože je výrazne previazané s prežívaním človeka. Naše telo si pamätá, čo sme zažili ako deti – a ak sme si z detstva odniesli nespracované emócie či traumatické zážitky, riziko kožných ochorení je u nás vyššie. Koža je navyše orgán, ktorý vidí každý, koho stretneme. Takže jej momentálny stav ovplyvňuje náš sebaobraz, sebadôveru, to, ako sa cítime v kontakte s inými ľuďmi. V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou a EMDR terapeutkou Lenkou Kováčovou o tom, aká psychoterapia pomáha ľuďom s chronickými kožnými ochoreniami. Lenka sa vo svojej psychologickej praxi venuje deťom, aj dospelým a okrem toho má aj vlastnú skúsenosť s chronickým kožným ochorením – od narodenia žije s atopickou dermatitídou, známou aj ako atopický ekzém. V téme je tak zorientovaná nielen odborne, ale aj ľudsky – a rozumie rôznym špecifickým detailom v prežívaní ľudí, ktorí žijú s podobným ochorením. V rozhovore vysvetlí, čo prežívajú deti, ktoré majú atopický ekzém, a čo dospelí. A ako prebieha terapia, ktorá môže pomôcť zlepšiť prežívanie človeka, ale aj zdravie samotnej kože. „,Neškrab sa!‘ by som deťom ozaj nehovorila,“ vraví Lenka v podcaste. „Je to kľúčová veta z môjho detstva a je to celé zle. Chápem, prečo to ľudia deťom hovoria, ale skúsme to poňať trošku inak, lebo dieťa to nerobí naschvál, len to nevie riešiť inak. Potrebuje cítiť, že je v poriadku také, aké je a že aj keď sa poškrabe, so vzťahom s rodičom sa nestane nič zlé.” Odborné zdroje: Psychosociálne aspekty atopického ekzému u detí (Solen / Dermatológia pre prax) Dopad dermatologického ochorenia na sebakoncepciu postihnutého (Solen / Dermatológia pre prax) Čo by mal vedieť každý lekár o atopickej dermatitíde (Solen / Dermatológia pre prax) Spomenuté v podcaste: Body Keeps the Score (Bessel van der Kolk) Hostka odporučila knihu: Když duše mluví řečí těla – Stručný přehled psychosomatiky (Hans Morschitzky, Sigrid Sator) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:13) Čo je atopická dermatitída (00:22:17) Aký je vplyv duševného zdravia na našu kožu? (00:28:02) Ako podporiť duševné zdavie dieťaťa s AD (00:40:59) Ako môže pomôcť škola? (00:49:29) Aké typy psychoterapie sú účinné u dospelých (00:59:30) O Lenkinej starostlivosti o seba (01:09:56) Záver _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Väčšina rodičov chce mať s deťmi blízky vzťah, no v tínedžerskom veku to môže byť trocha výzva. Dieťa sa začína osamostatňovať a má zrazu názory, hodnoty a vkus, ktoré sa môžu líšiť od tých, ktoré majú jeho rodičia. Pre dospievajúce deti sú veľmi dôležití rovesníci a rodičia sa im môžu zdať v určitých momentoch trápni. Ako byť dobrým rodičom tínedžera alebo tínedžerky? Ako zostať v emočnom spojení s dieťaťom aj počas dospievania? Psychologička Mária Jaššová a liečebná pedagogička Zuzana Krnáčová pracujú v Inkucentre, ktoré poskytuje vzdelávanie a podporu školám po celom Slovensku. Obe sú odborníčkami na to, ako tvoriť podnetné a psychologicky bezpečné prostredie v školách, no zároveň sú obe aj mamy detí v tínedžerskom veku. V tejto zostave sme v podcaste Ľudskosť nedávno rozobrali seriál Adolescence (Netflix) a dnes sa pozrieme hlbšie na to, ako rozumieť deťom v dospievajúcom veku. Prečo sa v tomto veku začnú nudiť ľahšie ako menšie deti, či ako dospelí. Prečo sú tínedžeri a tínedžerky extra citlivé na nekonzistentnosť či na pokrytectvo. A ako nezmeškať okamihy, keď nám chce dospievajúce dieťa povedať čosi dôležité. "V tomto veku sa mladí ľudia stretávajú s veľmi častou negatívnou spätnou väzbou na to, čo robia," vraví Zuzana Krnáčová. "Je to napríklad aj preto, že škola sa sústredí na to, čo je akútne a čo treba zlepšiť. Lenže my dospelí si musíme vybrať, čo chceme dieťaťu ozvučiť. A či je nejaká vec naozaj taká dôležitá, že sa pri nej chceme zastaviť a skritizovať ju. Pre rodiča je to dôležitá úloha - vedieť sa zastaviť a povedať si, že toto ma síce irituje, ale nebudem to prinášať, lebo viac mi záleží na niečom inom," dodáva. Spomenuté v podcaste: Emotional Lives of Teenagers / Emocionálny život tínedžerov (Lisa Damour) Hostky odporučili knihu: Bainstorm / Rozbouřený mozek dospívání, teenageři a jejich výchova (Daniel J. Siegel) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:19) V čom je špecifické obdobie dospievania (00:13:13) Kde vzniká v puberte agresivita? (00:29:25) O konfliktoch s rodičmi (00:36:43) Aké sú špecifiká dnešnej doby (01:11:41) Čo je úloha škôl počas dospievania (01:23:33) Záver _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

​​Daniel Bednárik pracuje vo verejnom sektore - ako analytik Útvaru hodnoty za peniaze ministerstva financií pomáha s tým, aby sa verejné zdroje míňali efektívne. V minulosti však sám seba videl niekde inde. Ako mladý dospelý sa chvíľu živil profesionálnym futbalom. Tento šport mal veľmi rád, no pre zdravotné problémy musel skončiť. Od detstva mu venoval veľa energie, takže prišiel o dôležitú časť svojej identity a potreboval sa s tým nejak vyrovnať. Nasledovalo obdobie, počas ktorého prejazdil na bicykli 20-tisíc kilometrov cez 33 krajín na troch kontinentoch, a o ktorom napísal knihu s názvom V úniku, kde približuje nielen svoje cestovateľské zážitky, ale aj svoje prežívanie, a rôzne životné dilemy. "Nie všetko je v našich rukách,” vraví Daniel o svojej životnej skúsenosti, “je tam vždy aj rola šťastia. A neplatí vždy ani to, že čo do niečoho dáš, to aj dostaneš," dodáva. Barbora sa pýta na rôzne fázy jeho prežívania - na stratu a na smútenie, na reflexiu jeho minulosti. Na úvahy o budúcnosti a o hľadaní životnej rovnováhy. “Nemám rád také tie klišé vety, že nič by som nemenil, kebyže sa môžem vrátiť späť,” vraví Daniel. “V tom čase som podľa mňa spravil dobré rozhodnutia, ktoré dávali zmysel. Ale keby som vedel, ako to celé dopadne, tak vidím, že som tomu futbalu obetoval naozaj veľa.” Rozprávajú sa aj o tom, čo pre nich znamená domov a či sa dá byť v živote spokojný s tým, čo už máme. A Daniel približuje aj svoj proces písania. “Negatívna stránka písania je, že hneď ako to dokončíš, chceš tam meniť veci. Ale beriem to tak, že tá kniha je obraz môjho 23 ročného ja.” Spomenuté v podcaste: Daniel Bednárik o svojom cykloobdobí v podcaste Všesvet My Struggle (Karl Ove Knausgård) Hosť odporučil knihu: Na ceste (Jack Kerouac) _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Ľubka Dóšová žije v Bratislave spolu s manželom a ich troma deťmi. Na prvý pohľad vás zaujme jej tvorivosť, priateľská nálada a tiež vášeň, s akou rozpráva o svojej práci - venuje sa šitiu, spracovaniu textilu a udržateľnej móde, robí kurzy šitia, prevádzkuje požičovňu oblečenia, robí aj osvetu v oblasti udržateľnej módy a organizuje diskusie pre ženy v komunitnom centre Stará jedáleň. V tejto epizóde sa s Ľubkou vrátime do jej minulosti. Rodina, v ktorej vyrástla, čelila rôznym výzvam - vzťahovým, finančným či problémom so závislosťami. A Ľubka si ich dosah na svoj život začala reflektovať až v dospelosti, potom, keď tragicky zomrel jej brat. Závažná udalosť, akou je strata blízkeho, vyvolá u mnohých z nás potrebu zastaviť sa a popremýšľať nad hlbšími otázkami vo svojom živote. Nad tým, ako sme žili dosiaľ a čo pre seba chceme do budúcna. "Až po tej smrti sa začala tak naozaj vyvíjať moja osobnosť a to, kto naozaj som," vraví v podcaste. "A pomohla mi v tom aj terapia." Rozpráva o tom, ako sa cítila po strate súrodenca, s ktorým si bola blízka. Ako sa následne dali do pohybu vzťahy v rodine, v ktorej vyrástla. Ako prežívala to, že sa jej ľudia v jej okolí zrazu stránia a boja sa s ňou rozprávať. Čo jej ukázala psychoterapia a ako si žije dnes, keď má už svoju vlastnú rodinu. Hostka odporučila knihu: Dlhé sú tiene severu (Ruesch Hans) _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

V inscenácii Emily divadla NUDE približuje zmýšľanie dominujúceho muža, čím pomáha pochopiť dôsledky rodových nerovností v spoločnosti. A v inscenácii Amatéri divadla Petra Mankovického zas približuje, ako môže vyzerať svet, v ktorom sa o veľa vecí postarali technológie. Herec Jakub Jablonský sa do povedomia väčšiny ľudí dostal vďaka televíznym programom no v podcaste Ľudskosť približuje, čo sú dnes jeho tvorivé divadelné srdcovky. „Veľmi rád robím autorské texty, ktoré ľudia nepoznajú. Ktoré sú napísané pre dnešné situácie a reflektujú tak, čo sa v spoločnosti deje. Môžeme síce dookola robiť Macbetha a Hamleta, ale ja nemám celkom pocit, že by to na ľudí až tak fungovalo,“ vraví v podcaste. Barbora Mareková sa ho pýta aj na to, kde vyrastal a ako sa vyvíjalo jeho prežívanie a postoje. Jakub približuje, ako ho ovplyvnili dôležití ľudia v jeho živote. Hovorí aj o tom, ako žije dnes, o neistote, ktorá vyplýva z povolania herca. „Ja som mal veľké šťastie, že som už párkrát padol na dno a robil som teda veľa rôznych robôt. Lebo už sa mi stalo, že ma konečne aj niekam obsadili, ale potom ma znova neobsadili aj celý rok. Takže som už robil všeličo od nočného esbéeskára, kuriéra, floristu až po čašníka. A bol som aj za pokladňou v Kauflande.“ Rozprávajú sa aj o rodičovstve, a preberú dopad bulváru na mentálne zdravie herečiek a hercov. Spomenuté v podcaste: Emily (inscenácia divadla NUDE) Amatéri (inscenácia divadla Petra Mankovického) Pokladík (inscenácia divadla Aréna) Hosť odporučil knihy: Nexus (Yuval Noah Harari) Sapiens (Yuval Noah Harari) Uheaval (Jared Diamond) _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.