Etnografka Hana Jošticová začala chodiť do Mariupoľa v roku 2018, teda ešte pred plnoformátovou ruskou inváziou.

Chcela zmapovať, ako sa mariupoľské obyvateľstvo díva na Rusko a na Európsku úniu, a rozprávala sa preto s ľuďmi, ktorí mali proruské postoje, ale aj s tými, čo si priali nezávislosť Ukrajiny od Ruska.

"S ľuďmi som sa tam zbližovala postupne. Začala som tým, že som chodila na lokálne kultúrne akcie a slávnosti a po čase mi začali dôverovať," vraví v podcaste. "Neskôr som už chodila aj k nim domov. Alebo som s babičkami sedela na káve, plietla s nimi [maskovacie] siete pre snajperov a ony mi rozprávali, čo si myslia."

Hana má doktorát z University of Birmingham a postdoktorantský výskum robila na University of Glasgow. Príbehy ľudí z Mariupoľa zachytila v knihe Mariupol 2013 - 2022 - Stories of Mobilization and Resistance (Mariupoľ 2013 - 2022 - Príbehy mobilizácie a odporu), v ktorej vysvetľuje, prečo si pred vojnou väčšina ľudí v Mariupole myslela, že by Rusko pre nich bolo dobrým spojencom.

V knihe píše, ako sa Rusko spolu so svojimi kolaborantami pokúsilo ovládnuť Mariupoľ ešte v roku 2014, teda pred vypuknutím plnoformátovej vojny, a ako ho vtedy ubránila proukrajinská menšina obyvateľstva na čele s mariupoľskou profesorkou histórie a politológie Mariou Podibailo, ktorú miestni volali "Marička".

V podcaste rozpráva, čo sa dialo v Mariupole počas hybridnej fázy ruského útoku a priblíži aj, ako mesto vyzerá dnes - po tom, ako ho obsadila ruská armáda.

"Poznať tento príbeh je dôležité aj pre nás," myslí si Hana. "Lebo aj u nás sa potrebujeme mobilizovať, budovať si silnú občiansku spoločnosť a politickú kultúru založenú na pravdách. Za ruku nás nikto vodiť nebude."

Spomenuté v podcaste:
Mariupol 2013 - 2022 - Stories of Mobilization and Resistance (Hana Jošticová)

Hostka odporučila knihu:
Sloboda byť slobodný (Hannah Arendt)

_  

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk

_  

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

_  

Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Etnografka Hana Jo&scaron;ticov&aacute; začala chodiť do Mariupoľa v roku 2018, teda e&scaron;te pred plnoform&aacute;tovou ruskou inv&aacute;ziou.
Chcela zmapovať, ako sa mariupoľsk&eacute; obyvateľstvo d&iacute;va na Rusko a na Eur&oacute;psku &uacute;niu, a rozpr&aacute;vala sa preto s ľuďmi, ktor&iacute; mali prorusk&eacute; postoje, ale aj s t&yacute;mi, čo si priali nez&aacute;vislosť Ukrajiny od Ruska.
"S ľuďmi som sa tam zbližovala postupne. Začala som t&yacute;m, že som chodila na lok&aacute;lne kult&uacute;rne akcie a sl&aacute;vnosti a po čase mi začali d&ocirc;verovať," vrav&iacute; v podcaste. "Nesk&ocirc;r som už chodila aj k nim domov. Alebo som s babičkami sedela na k&aacute;ve, plietla s nimi [maskovacie] siete pre snajperov a ony mi rozpr&aacute;vali, čo si myslia."
Hana m&aacute; doktor&aacute;t z University of Birmingham a postdoktorantsk&yacute; v&yacute;skum robila na University of Glasgow. Pr&iacute;behy ľud&iacute; z Mariupoľa zachytila v knihe <a href="https://www.jstor.org/stable/10.7829/jj.13703124" data-cke-saved-href="https://www.jstor.org/stable/10.7829/jj.13703124">Mariupol 2013 - 2022 - Stories of Mobilization and Resistance</a> (Mariupoľ 2013 - 2022 - Pr&iacute;behy mobiliz&aacute;cie a odporu), v ktorej vysvetľuje, prečo si pred vojnou v&auml;č&scaron;ina ľud&iacute; v Mariupole myslela, že by Rusko pre nich bolo dobr&yacute;m spojencom.
V knihe p&iacute;&scaron;e, ako sa Rusko spolu so svojimi kolaborantami pok&uacute;silo ovl&aacute;dnuť Mariupoľ e&scaron;te v roku 2014, teda pred vypuknut&iacute;m plnoform&aacute;tovej vojny, a ako ho vtedy ubr&aacute;nila proukrajinsk&aacute; men&scaron;ina obyvateľstva na čele s mariupoľskou profesorkou hist&oacute;rie a politol&oacute;gie Mariou Podibailo, ktor&uacute; miestni volali "Marička".
V podcaste rozpr&aacute;va, čo sa dialo v Mariupole počas hybridnej f&aacute;zy rusk&eacute;ho &uacute;toku a pribl&iacute;ži aj, ako mesto vyzer&aacute; dnes - po tom, ako ho obsadila rusk&aacute; arm&aacute;da.
"Poznať tento pr&iacute;beh je d&ocirc;ležit&eacute; aj pre n&aacute;s," mysl&iacute; si Hana. "Lebo aj u n&aacute;s sa potrebujeme mobilizovať, budovať si siln&uacute; občiansku spoločnosť a politick&uacute; kult&uacute;ru založen&uacute; na pravd&aacute;ch. Za ruku n&aacute;s nikto vodiť nebude."
Spomenut&eacute; v podcaste:
<ul>
<li><a href="https://www.jstor.org/stable/10.7829/jj.13703124" data-cke-saved-href="https://www.jstor.org/stable/10.7829/jj.13703124">Mariupol 2013 - 2022 - Stories of Mobilization and Resistance</a> (Hana Jo&scaron;ticov&aacute;)</li>
</ul>
Hostka odporučila knihu:
<ul>
<li>Sloboda byť slobodn&yacute; (Hannah Arendt)</li>
</ul>
_ &nbsp;
Ak m&aacute;te pre n&aacute;s sp&auml;tn&uacute; v&auml;zbu, odkaz alebo n&aacute;pad, nap&iacute;&scaron;te n&aacute;m na ludskost@sme.sk
_ &nbsp;
V&scaron;etky podcasty denn&iacute;ka SME n&aacute;jdete na sme.sk/podcasty
_ &nbsp;
Ďakujeme, že poč&uacute;vate podcast Ľudskosť.

Reportérka Barbora Mareková sa s hosťami a hosťkami rozpráva o zraniteľnosti, empatii a mentálnom zdraví. Riešia spolu, ako na nás vplýva rodina, politická atmosféra, sociálne siete a titulky v novinách. Podcast Ľudskosť denníka SME vychádza každý štvrtok.