Jozef Vozár bol miestny zámočník, no jeho kariéra nabrala osudovú rýchlosť, keď mal tridsať rokov. Bolo to krátko po tom, čo vstúpil do Hlinkovej gardy a pomáhal z autonómneho Slovenska vyháňať nežiadúcich Čechov.

Za svoje zásluhy sa stal, ako vzorný gardista, v marci 1942 aj veliteľom tábora v Seredi.

Viacerí preživší vypovedali, že nosil so sebou pištoľ a pred ich zrakmi strieľal do vtákov na stromoch. "Nežili ste príliš dlho, nechcete zmeniť podnebie?" pýtal sa s obľubou starcov, ktorí sa na toto miesto dostali.

Práve tábor v Seredi bol jedným z miest, odkiaľ sa rozbehli deportácie. Za svojím veliteľom v ničom nezaostávali ani desiatky gardistov, ktorým velil.

Podriadení gardisti väzňov bili, viacerí odišli do transportu na východ s polámanými rebrami. Známy bol gardista Cingeľ, ktorý bil aj deti, alebo Straka, ktorý mlátil mužov do tváre - stopy po bitke volali židovskí väzni aj "Strakove okuliare."

A skôr, než nešťastných ľudí nasadili do nákladných vagónov, stihli ich ešte okradnúť aj o to málo, čo im zostalo.

Odcudzené klenoty či rodinné šperky sa našli aj na rukách tamojších úradníčok, ktoré spisovali zoznamy.

Do tohto tábora sa dostal aj známy Alfréd Wetzler, ktorý podal s Rudolfom Vrbom neskôr svetu správu o nacistických koncentračných táboroch. Zachovali sa však aj jeho spomienky na tábor v Seredi za éry vzorného gardistu Jozefa Vozára.

Hovoril o násilí a bitke. To všetko, čo videl, ho šokovalo natoľko, že sa hlásil do transportu dobrovoľne a skôr. Vtedy nikto z nich netušil, kam tieto vlaky vlastne mieria.

Aký podiel na tragédii deportovaných mal práve Jozef Vozár a jeho kumpáni? Prečo žiadal zaplniť transporty do posledného miesta? A zaujímal sa niekto o jeho pôsobenie po vojne?

Na tieto, ale aj ďalšie otázky si odpovieme s naším dnešným hosťom. Tí, ktorí nás počúvate pravidelne, už asi viete, že integrálnou súčasťou, ktorá stojí pri tomto podcaste, je aj Ján Hlavinka, ktorý pôsobí ako riaditeľ Dokumentačného strediska holokaustu a historik na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied.

Jozef Vozár bol miestny zámočník, no jeho kariéra nabrala osudovú rýchlosť, keď mal tridsať rokov. Bolo to krátko po tom, čo vstúpil do Hlinkovej gardy a pomáhal z autonómneho Slovenska vyháňať&nbsp;nežiadúcich Čechov.
Za svoje zásluhy sa stal, ako vzorný gardista, v marci 1942 aj veliteľom tábora v Seredi.
Viacerí preživší vypovedali, že nosil so sebou pištoľ a pred ich zrakmi strieľal do vtákov na stromoch. "Nežili ste príliš dlho, nechcete zmeniť podnebie?" pýtal sa s obľubou starcov, ktorí sa na toto miesto dostali.
Práve tábor v Seredi bol jedným z miest, odkiaľ sa rozbehli deportácie. Za svojím veliteľom v ničom nezaostávali ani desiatky gardistov, ktorým velil.
Podriadení gardisti väzňov bili, viacerí odišli do transportu na východ s polámanými rebrami. Známy bol gardista Cingeľ, ktorý bil aj deti, alebo Straka, ktorý mlátil mužov do tváre - stopy po bitke volali židovskí väzni aj "Strakove okuliare."
A skôr, než nešťastných ľudí nasadili do nákladných vagónov, stihli ich ešte okradnúť aj o to málo, čo im zostalo.
Odcudzené klenoty či rodinné šperky sa našli aj na rukách tamojších úradníčok, ktoré spisovali zoznamy.
Do tohto tábora sa dostal aj známy Alfréd Wetzler, ktorý podal s Rudolfom Vrbom neskôr svetu správu o nacistických koncentračných táboroch. Zachovali sa však aj jeho spomienky na tábor v Seredi za éry vzorného gardistu Jozefa Vozára.
Hovoril o násilí a bitke. To všetko, čo videl, ho šokovalo natoľko, že sa hlásil do transportu dobrovoľne a skôr. Vtedy nikto z nich netušil, kam tieto vlaky vlastne mieria.
Aký podiel na tragédii deportovaných mal práve Jozef Vozár a jeho kumpáni? Prečo žiadal zaplniť transporty do posledného miesta? A zaujímal sa niekto o jeho pôsobenie po vojne?
Na tieto, ale aj ďalšie otázky si odpovieme s naším dnešným hosťom. Tí, ktorí nás počúvate pravidelne, už asi viete, že integrálnou súčasťou, ktorá stojí pri tomto podcaste, je aj Ján Hlavinka, ktorý pôsobí ako riaditeľ Dokumentačného strediska holokaustu a historik na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied.

Odkrývanie je podcast Dokumentačného strediska holokaustu v spolupráci so SME.sk. Odkrýva temné, ale aj biele miesta našej minulosti a pozerá na ňu cez konkrétne ľudské príbehy. Podcast Odkrývanie je tiež reakciou na nárast extrémizmu a stále prítomné tendencie popierať holokaust alebo ospravedlňovať čelných predstaviteľov ľudáckeho režimu, ktorých sme dodnes svedkami. Jeho cieľom je aj cez konkrétne príbehy ľudí podnietiť k zamysleniu a scitlivovať spoločnosť.