Ona mala 27, on o 2 roky viac. Margita a Aladár Löwyovci boli mladí manželia, ktorí žili v Trnave.

No ich šťastie ani spoločný život netrval veľmi dlho - písal sa rok 1942, keď ich od seba násilne oddelil ľudácky režim Slovenského štátu.

Aladára deportovali prvého - v jednom z prvých transportov, 29.marca.Keďže ľudácki politici po dohode s Nemcami tlačili na rýchle deportácie Židov zo Slovenska, necelý mesiac po manželovi, 21.apríla, odtransportovali do Lublinskej oblasti aj Margitu.Tam v tom čase nacisti realizovali svoj plán na konečné riešenie židovskej otázky.

Aladár sa dostal do koncentračného tábora Majdanek, kde o svoj život bojoval osem mesiacov.Margita prišla do Lublinu čase, keď jej manžel ešte zvádzal každodenný boj o život a nevedela, že sú od seba bližšie, ako by si vôbec mohla pomyslieť. Ona sa vtedy  dostala najskôr do geta. Bolo to len niekoľko dní predtým, ako nacisti spustili vyhladzovací tábor Sobibor. Práve tam mala byť deportovaná aj Margita. 

V čase, keď bola v gete, sa však zoznámila s poľskou rodinou menom Sadurski. Manželia s dvomi malými deťmi, chlapcom a dievčatkom, v tejto oblasti žili a mladej žene sa rozhodli pomôcť.Je takmer nepredstaviteľné, že v Lublinskej oblasti, kde sa dialo masové vraždenie skrývali Margitu u seba doma, hoci riskovali vlastný život.

Prečo sa rozhodli poľskí manželia ohroziť sami seba aj svoje deti, aby pomohli neznámemu človeku? Čo vlastne vedelo miestne poľské obyvateľstvo o vyhladzovacích táboroch v Lubline? A podarilo sa Margite, ktorá sa začala skrývať u svojich záchrancov ešte v roku 1942, prežiť nasledujúce tri roky a dožiť sa konca druhej svetovej vojny?

Príbeh, ktorý bol desaťročia celkom zabudnutý, pomáhal po desaťročiach rekonštruovať aj historik Ján Hlavinka z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorý pôsobi aj ako riaditeľ Dokumentačného strediska holokaustu.

Špeciálny podcast Odkrývanie a jeho tretia séria, ktorá cez ľudské príbehy mapuje temné aj biele miesta našej nedávnej minulosti, vzniká v spolupráci Dokumentačného strediska holokaustu s Denníkom Sme. 

Podcast moderuje novinárka Soňa Gyarfašová, ktorá pôsobí aj v RTVS, kde mapuje osudy pamätníkov dvoch totalít. Odkrývanie si budete môcť vypočuť každé dva týždne, vždy v stredu.

Ona mala 27, on o 2 roky viac. Margita a Aladár Löwyovci boli mladí manželia, ktorí žili v Trnave.
No ich šťastie ani spoločný život netrval veľmi dlho - písal sa rok 1942, keď ich od seba násilne oddelil ľudácky režim Slovenského štátu.
Aladára deportovali prvého - v jednom z prvých transportov, 29.marca.Keďže ľudácki politici po dohode s Nemcami tlačili na rýchle deportácie Židov zo Slovenska, necelý mesiac po manželovi, 21.apríla, odtransportovali do Lublinskej oblasti aj Margitu.Tam v tom čase nacisti realizovali svoj plán na konečné riešenie židovskej otázky.
Aladár sa dostal do koncentračného tábora Majdanek, kde o svoj život bojoval osem mesiacov.Margita prišla do Lublinu čase, keď jej manžel ešte zvádzal každodenný boj o život a nevedela, že sú od seba bližšie, ako by si vôbec mohla pomyslieť. Ona sa vtedy  dostala najskôr do geta. Bolo to len niekoľko dní predtým, ako nacisti spustili vyhladzovací tábor Sobibor. Práve tam mala byť deportovaná aj Margita. 
V čase, keď bola v gete, sa však zoznámila s poľskou rodinou menom Sadurski. Manželia s dvomi malými deťmi, chlapcom a dievčatkom, v tejto oblasti žili a mladej žene sa rozhodli pomôcť.Je takmer nepredstaviteľné, že v Lublinskej oblasti, kde sa dialo masové vraždenie skrývali Margitu u seba doma, hoci riskovali vlastný život.
Prečo sa rozhodli poľskí manželia ohroziť sami seba aj svoje deti, aby pomohli neznámemu človeku? Čo vlastne vedelo miestne poľské obyvateľstvo o vyhladzovacích táboroch v Lubline? A podarilo sa Margite, ktorá sa začala skrývať u svojich záchrancov ešte v roku 1942, prežiť nasledujúce tri roky a dožiť sa konca druhej svetovej vojny?
Príbeh, ktorý bol desaťročia celkom zabudnutý, pomáhal po desaťročiach rekonštruovať aj historik Ján Hlavinka z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorý pôsobi aj ako riaditeľ Dokumentačného strediska holokaustu.
Špeciálny podcast Odkrývanie a jeho tretia séria, ktorá cez ľudské príbehy mapuje temné aj biele miesta našej nedávnej minulosti, vzniká v spolupráci Dokumentačného strediska holokaustu s Denníkom Sme. 
Podcast moderuje novinárka Soňa Gyarfašová, ktorá pôsobí aj v RTVS, kde mapuje osudy pamätníkov dvoch totalít. Odkrývanie si budete môcť vypočuť každé dva týždne, vždy v stredu.

Odkrývanie je podcast Dokumentačného strediska holokaustu v spolupráci so SME.sk. Odkrýva temné, ale aj biele miesta našej minulosti a pozerá na ňu cez konkrétne ľudské príbehy. Podcast Odkrývanie je tiež reakciou na nárast extrémizmu a stále prítomné tendencie popierať holokaust alebo ospravedlňovať čelných predstaviteľov ľudáckeho režimu, ktorých sme dodnes svedkami. Jeho cieľom je aj cez konkrétne príbehy ľudí podnietiť k zamysleniu a scitlivovať spoločnosť.