Peťo nezačal ako človek, ktorý celý život vedel, že patrí do divadla. Vyšiel z poľnohospodársko-technickej školy, vedel zvárať, rozumel hydraulike kombajnu a pracoval na jednotnom roľníckom družstve. Potom prišiel strýko Karol, novinový inzerát a veta, ktorá ho poslala na konkurz do Prešova. Netušil, čo je etuda ani monológ, no prišiel s gitarou, zahral pesničku a zrazu sa mu otvoril svet javiska. Je to herec, ktorý sa s rovnakou chuťou rozrozpráva o Shakespearovi, mečoch ale aj o  Linuxe :) K počítačom sa dostal tak, že pri odchode z rádia sebavedomo povedal, že s nimi vie robiť, hoci doma netušil ani ako sa zapínajú. Sám to pomenúva presne: „Ja som potreboval vedieť, ako to pracuje“. Postupne sa dostal k Macom, linuxovým distribúciám, terminálu a repasovaniu starých počítačov pre ľudí, ktorí potrebujú internet, správy alebo sociálne siete. Pointa je krásne marakuovská: vášeň nemusí vyzerať logicky, stačí, že človeka úplne pohltí.

Peťove tipy: severské kriminálky, knihy Eda McBaina a Dana Browna