Po Maďarsku je Slovensko druhou najviac polarizovanou krajinou v Európe. Krajina na to dopláca nielen zvýšeným príklonom k antisystému a nenávisti, ale aj menšou schopnosťou produkovať bohatstvo. „Ak si neveríme, tak nespolupracujeme. Potom máme menšiu chuť vytvárať aj obchodné partnerstvá, biznis je ťažkopádny, bujnie byrokracia a krajina je menej atraktívna pre investorov aj mladých ľudí,“ hovorí výskumník Hugo Gloss z DEKK Inštitútu.

Dôvera je na Slovensku historicky veľmi nízka a od 90-tych rokov sa prakticky nemení. Iným ľuďom dôveruje len štvrtina slovenskej populácie. To je veľký kontrast s inými vyspelými krajinami, ktorým sa darí ekonomicky napredovať. Napríklad vo Fínsku je dôvera v spoločnosti až na úrovni 70 percent. Krajina pritom dosiahla prosperitu len relatívne nedávno, má za sebou občiansku vojnu v roku 1918 aj zimnú vojnu so Sovietskym zväzom v roku 1939. 

„Fínom sa podarilo vybudovať novú identitu spoločnosti a fungujúci štát vďaka spolupráci politických a biznisových elít,“ vysvetľuje výskumník Gloss rozdiel medzi Fínskom a Slovenskom. 

Ak by sa politici rozhodli polarizáciu a nedôveru v spoločnosti potláčať a nie ťažiť z nej voličský potenciál, pomohlo by to aj verejným financiám. Všeobecná dôvera v systém sa totiž prejavuje aj v ochote platiť dane, ktorá je na Slovensku pomerne nízka. Vzniká začarovaný kruh, v ktorom veľa ľudí vyjadruje ochotu platiť dane až po tom, ako sa zlepšia verejné služby, ale tie sa nemôžu zlepšiť, ak sú finančne podvýživené. „Je to podobná debata ako o vajci a sliepke. Možno by pomohlo už len to, ak by občania mali pozitívnu skúsenosť s ochotnými a kompetentnými úradníkmi, aby sa zlepšil ich názor na fungovanie štátneho aparátu a ich ochota financovať ho,“ dodáva H. Gloss.

Nedôvera v spoločnosti živí aj antisystém a nostalgiu za socializmom, ktorú pociťujú viac ako dve tretiny spoločnosti. Dôvodom je čiastočne pocit subjektívnej chudoby, ale u veľkej časti manuálne pracujúcich ľudí je to aj strata spoločenského kreditu, ktorý kedysi mali. Mäsiari, baníci a iné podobné profesie mali za bývalého režimu často rovnaké spoločenské postavenie ako profesori, učitelia, či lekári. To sa s nástupom trhového kapitalizmu stratilo a tieto vrstvy sa s tým ťažko vyrovnávajú. „Spolu so všeobecným nárastom narcistických vlastností to vytvára spoločnosť, v ktorej sa časť ľudí necíti dobre a preto sa obracajú proti systému.“

Priveľa ľudí na Slovensku by chcelo „blahobyt kapitalizmu a zodpovednosť socializmu.“ Veria tak chyméram a volia antisystémové strany, ktoré nedokážu krajinu posunúť vpred a ďalej rozkrúcajú špirálu polarizácie a nedôvery. „Ak sa nespamätáme, môže nás čakať scenár ako v Severnom Írsku v podobe občianskej vojny,“ dodáva Hugo Gloss z DEKK Inštitútu. Rozhovor moderuje Eva Mihočková.

V rozhovore sa dozviete:
Ako dôvera zvyšuje prosperitu a HDP krajiny
Ako súvisí polarizácia s byrokraciou a ochotou platiť dane
Prečo 65% Slovákov verí, že socializmus je lepší systém
Ako by vláda mohla zvýšiť dôveru v spoločnosti
Aké následky čakajú Slovensko, ak sa situácia nezlepší

Po Maďarsku je Slovensko druhou najviac polarizovanou krajinou v Eur&oacute;pe. Krajina na to dopl&aacute;ca nielen zv&yacute;&scaron;en&yacute;m pr&iacute;klonom k antisyst&eacute;mu a nen&aacute;visti, ale aj men&scaron;ou schopnosťou produkovať bohatstvo. &bdquo;Ak si never&iacute;me, tak nespolupracujeme. Potom m&aacute;me men&scaron;iu chuť vytv&aacute;rať aj obchodn&eacute; partnerstv&aacute;, biznis je ťažkop&aacute;dny, bujnie byrokracia a krajina je menej atrakt&iacute;vna pre investorov aj mlad&yacute;ch ľud&iacute;,&ldquo; hovor&iacute; v&yacute;skumn&iacute;k Hugo Gloss z DEKK In&scaron;tit&uacute;tu.
D&ocirc;vera je na Slovensku historicky veľmi n&iacute;zka a od 90-tych rokov sa prakticky nemen&iacute;. In&yacute;m ľuďom d&ocirc;veruje len &scaron;tvrtina slovenskej popul&aacute;cie. To je veľk&yacute; kontrast s in&yacute;mi vyspel&yacute;mi krajinami, ktor&yacute;m sa dar&iacute; ekonomicky napredovať. Napr&iacute;klad vo F&iacute;nsku je d&ocirc;vera v spoločnosti až na &uacute;rovni 70 percent. Krajina pritom dosiahla prosperitu len relat&iacute;vne ned&aacute;vno, m&aacute; za sebou občiansku vojnu v roku 1918 aj zimn&uacute; vojnu so Sovietskym zv&auml;zom v roku 1939.&nbsp;
&bdquo;F&iacute;nom sa podarilo vybudovať nov&uacute; identitu spoločnosti a funguj&uacute;ci &scaron;t&aacute;t vďaka spolupr&aacute;ci politick&yacute;ch a biznisov&yacute;ch el&iacute;t,&ldquo; vysvetľuje v&yacute;skumn&iacute;k Gloss rozdiel medzi F&iacute;nskom a Slovenskom.&nbsp;
Ak by sa politici rozhodli polariz&aacute;ciu a ned&ocirc;veru v spoločnosti potl&aacute;čať a nie ťažiť z nej voličsk&yacute; potenci&aacute;l, pomohlo by to aj verejn&yacute;m financi&aacute;m. V&scaron;eobecn&aacute; d&ocirc;vera v syst&eacute;m sa totiž prejavuje aj v ochote platiť dane, ktor&aacute; je na Slovensku pomerne n&iacute;zka. Vznik&aacute; začarovan&yacute; kruh, v ktorom veľa ľud&iacute; vyjadruje ochotu platiť dane až po tom, ako sa zlep&scaron;ia verejn&eacute; služby, ale tie sa nem&ocirc;žu zlep&scaron;iť, ak s&uacute; finančne podv&yacute;živen&eacute;. &bdquo;Je to podobn&aacute; debata ako o vajci a sliepke. Možno by pomohlo už len to, ak by občania mali pozit&iacute;vnu sk&uacute;senosť s ochotn&yacute;mi a kompetentn&yacute;mi &uacute;radn&iacute;kmi, aby sa zlep&scaron;il ich n&aacute;zor na fungovanie &scaron;t&aacute;tneho apar&aacute;tu a ich ochota financovať ho,&ldquo; dod&aacute;va H. Gloss.
Ned&ocirc;vera v spoločnosti živ&iacute; aj antisyst&eacute;m a nostalgiu za socializmom, ktor&uacute; pociťuj&uacute; viac ako dve tretiny spoločnosti. D&ocirc;vodom je čiastočne pocit subjekt&iacute;vnej chudoby, ale u veľkej časti manu&aacute;lne pracuj&uacute;cich ľud&iacute; je to aj strata spoločensk&eacute;ho kreditu, ktor&yacute; kedysi mali. M&auml;siari, ban&iacute;ci a in&eacute; podobn&eacute; profesie mali za b&yacute;val&eacute;ho režimu často rovnak&eacute; spoločensk&eacute; postavenie ako profesori, učitelia, či lek&aacute;ri. To sa s n&aacute;stupom trhov&eacute;ho kapitalizmu stratilo a tieto vrstvy sa s t&yacute;m ťažko vyrovn&aacute;vaj&uacute;. &bdquo;Spolu so v&scaron;eobecn&yacute;m n&aacute;rastom narcistick&yacute;ch vlastnost&iacute; to vytv&aacute;ra spoločnosť, v ktorej sa časť ľud&iacute; nec&iacute;ti dobre a preto sa obracaj&uacute; proti syst&eacute;mu.&ldquo;
Priveľa ľud&iacute; na Slovensku by chcelo &bdquo;blahobyt kapitalizmu a zodpovednosť socializmu.&ldquo; Veria tak chym&eacute;ram a volia antisyst&eacute;mov&eacute; strany, ktor&eacute; nedok&aacute;žu krajinu posun&uacute;ť vpred a ďalej rozkr&uacute;caj&uacute; &scaron;pir&aacute;lu polariz&aacute;cie a ned&ocirc;very. &bdquo;Ak sa nespam&auml;t&aacute;me, m&ocirc;že n&aacute;s čakať scen&aacute;r ako v Severnom &Iacute;rsku v podobe občianskej vojny,&ldquo; dod&aacute;va Hugo Gloss z DEKK In&scaron;tit&uacute;tu. Rozhovor moderuje Eva Mihočkov&aacute;.
<hr>
V rozhovore sa dozviete:
<ul>
<li>Ako d&ocirc;vera zvy&scaron;uje prosperitu a HDP krajiny</li>
<li>Ako s&uacute;vis&iacute; polariz&aacute;cia s byrokraciou a ochotou platiť dane</li>
<li>Prečo 65% Slov&aacute;kov ver&iacute;, že socializmus je lep&scaron;&iacute; syst&eacute;m</li>
<li>Ako by vl&aacute;da mohla zv&yacute;&scaron;iť d&ocirc;veru v spoločnosti</li>
<li>Ak&eacute; n&aacute;sledky čakaj&uacute; Slovensko, ak sa situ&aacute;cia nezlep&scaron;&iacute;</li>
</ul>

Týždenný podcast denníka SME o ekonomike a podnikaní na Slovensku a vo svete. Každý štvrtok nový diel – prehľad dôležitých správ a zaujímavé rozhovory s podnikateľmi, analytikmi a ďalšími hosťami, ktorí rozumejú číslam a majú novátorské myšlienky.

Advertisement