Firmy intenzívne riešia nákladové položky, ako sú energie, mzdy či odvody, ale pri obchodovaní mimo eurozóny často podceňujú riziko kurzovej straty. Práve nepriaznivý pohyb menového kurzu im pritom môže vymazať celú maržu uskutočneného cezhraničného obchodu.  Patrik Biňovský, člen predstavenstva spoločnosti Akcenta v brandovanom rozhovore vysvetľuje, aké sú možnosti zabezpečiť sa proti kurzovému riziku a aké náklady to obsahuje. 

Viac ako polovica slovenského zahraničného obchodu sa uskutočňuje v inej mene. Až 740 miliónov eur prúdi do Českej republiky v českých korunách. Veľký podiel má aj obchod s Čínou, kde firmy realizujú transakcie v amerických dolároch. 

Česká koruna sa za posledné roky pohybovala v rozsahu zhruba 24 až 26 korún za euro, čo je rozpätie takmer osem percent. Pre firmu, ktorá má ročný obrat s českými partnermi 500-tisíc eur, to v praxi znamená kurzové riziko 40-tisíc eur. 

Podľa Biňovského sa nedá spoliehať na jednoduchú predstavu, že aj keď kurz môže kolísať, z dlhodobého hľadiska sa to vyrovná. Prax túto teóriu nepotvrdzuje. 

„Problém kurzového rizika je v tom, že na prvý pohľad ho nie je vidieť,“ hovorí člen predstavenstva Akcenty. Firma má pred sebou faktúru, kde je napísané, že zaplatila niečo v cudzej mene, ale finálny výsledok uvidí až na konci roka, keď spraví záverečné zúčtovanie a vyskočia kurzové rozdiely. „Väčšina firiem kurzové riziko nerieši, čo je chyba. Častokrát sa spamätajú až vtedy, keď na konci roka zistia, že kurzový rozdiel im zhltol celú maržu,“ vysvetľuje expert.

Firmy to môžu riešiť rôzne. Prvým nástrojom je mať účty v zahraničných menách, v ktorých firma obchoduje. Môže tiež s bankou vyjednávať o kurze, s ktorým sa transakcia zrealizuje. A napokon existujú nástroje ako forwardy, ktorými si spoločnosť dopredu dohodne kurz, ktorý sa v budúcnosti pri platbe použije. „Ak by sme dnes urobili forward česká koruna - euro na tri mesiace, tak príplatok by bol cca sedem halierov na euro,“ približuje Biňovský.

Rozhovor vznikol v spolupráci so spoločnosťou Akcenta. Moderuje Eva Mihočková. 

Firmy intenz&iacute;vne rie&scaron;ia n&aacute;kladov&eacute; položky, ako s&uacute; energie, mzdy či odvody, ale pri obchodovan&iacute; mimo euroz&oacute;ny často podceňuj&uacute; riziko kurzovej straty. Pr&aacute;ve nepriazniv&yacute; pohyb menov&eacute;ho kurzu im pritom m&ocirc;že vymazať cel&uacute; maržu uskutočnen&eacute;ho cezhraničn&eacute;ho obchodu.&nbsp; Patrik Biňovsk&yacute;, člen predstavenstva spoločnosti Akcenta v brandovanom rozhovore vysvetľuje, ak&eacute; s&uacute; možnosti zabezpečiť sa proti kurzov&eacute;mu riziku a ak&eacute; n&aacute;klady to obsahuje.&nbsp;
Viac ako polovica slovensk&eacute;ho zahraničn&eacute;ho obchodu sa uskutočňuje v inej mene. Až 740 mili&oacute;nov eur pr&uacute;di do Českej republiky v česk&yacute;ch korun&aacute;ch. Veľk&yacute; podiel m&aacute; aj obchod s Č&iacute;nou, kde firmy realizuj&uacute; transakcie v americk&yacute;ch dol&aacute;roch.&nbsp;
Česk&aacute; koruna sa za posledn&eacute; roky pohybovala v rozsahu zhruba 24 až 26 kor&uacute;n za euro, čo je rozp&auml;tie takmer osem percent. Pre firmu, ktor&aacute; m&aacute; ročn&yacute; obrat s česk&yacute;mi partnermi 500-tis&iacute;c eur, to v praxi znamen&aacute; kurzov&eacute; riziko 40-tis&iacute;c eur.&nbsp;
Podľa Biňovsk&eacute;ho sa ned&aacute; spoliehať na jednoduch&uacute; predstavu, že aj keď kurz m&ocirc;že kol&iacute;sať, z dlhodob&eacute;ho hľadiska sa to vyrovn&aacute;. Prax t&uacute;to te&oacute;riu nepotvrdzuje.&nbsp;
&bdquo;Probl&eacute;m kurzov&eacute;ho rizika je v tom, že na prv&yacute; pohľad ho nie je vidieť,&ldquo; hovor&iacute; člen predstavenstva Akcenty. Firma m&aacute; pred sebou fakt&uacute;ru, kde je nap&iacute;san&eacute;, že zaplatila niečo v cudzej mene, ale fin&aacute;lny v&yacute;sledok uvid&iacute; až na konci roka, keď sprav&iacute; z&aacute;verečn&eacute; z&uacute;čtovanie a vyskočia kurzov&eacute; rozdiely. &bdquo;V&auml;č&scaron;ina firiem kurzov&eacute; riziko nerie&scaron;i, čo je chyba. Častokr&aacute;t sa spam&auml;taj&uacute; až vtedy, keď na konci roka zistia, že kurzov&yacute; rozdiel im zhltol cel&uacute; maržu,&ldquo; vysvetľuje expert.
Firmy to m&ocirc;žu rie&scaron;iť r&ocirc;zne. Prv&yacute;m n&aacute;strojom je mať &uacute;čty v zahraničn&yacute;ch men&aacute;ch, v ktor&yacute;ch firma obchoduje. M&ocirc;že tiež s bankou vyjedn&aacute;vať o kurze, s ktor&yacute;m sa transakcia zrealizuje. A napokon existuj&uacute; n&aacute;stroje ako forwardy, ktor&yacute;mi si spoločnosť dopredu dohodne kurz, ktor&yacute; sa v bud&uacute;cnosti pri platbe použije. &bdquo;Ak by sme dnes urobili forward česk&aacute; koruna - euro na tri mesiace, tak pr&iacute;platok by bol cca sedem halierov na euro,&ldquo; približuje Biňovsk&yacute;.
Rozhovor vznikol v spolupr&aacute;ci so spoločnosťou Akcenta. Moderuje Eva Mihočkov&aacute;.&nbsp;

Týždenný podcast denníka SME o ekonomike a podnikaní na Slovensku a vo svete. Každý štvrtok nový diel – prehľad dôležitých správ a zaujímavé rozhovory s podnikateľmi, analytikmi a ďalšími hosťami, ktorí rozumejú číslam a majú novátorské myšlienky.