„Bude inšpektorom, aby už mal aké-také znalosti o zločine. Bude puntičkár a čistotný... má rád, keď sú veci v páre a tiež veci hranaté, nie okrúhle. A mozog má ako britva – bude v ňom mať sivé bunky... Dám mu veľkolepé meno... a čo keby som tohto svojho človiečika pomenovala Herkules? Bude malý a pritom Herkules – vynikajúce meno! Priezvisko sa vymýšľalo ťažšie. Sama neviem, prečo som ho pomenovala Poirot.“
Takto Agatha Christie opísala vo svojom životopise zrod azda najznámejšieho detektíva na svete, ak teda nepočítame Sherlocka Holmesa. Sama vraj neskôr ľutovala, že si za svoju literárnu postavu nezvolila niekoho iného, mladšieho, s kým by mohla starnúť.
Ako sa to však v dejinách literatúry deje často, a v detektívnom žánri azda ešte viac, fiktívna postava akoby prerástla svojho autora a žije ďalej vlastným životom. Nás však dnes bude zaujímať práve život autorky, ktorú bez preháňania môžeme nazvať kráľovnou detektívok. Pritom spočiatku len máločo naznačovalo, že by sa Agatha Christie mohla stať úspešnou spisovateľkou. Sama priznávala, že občas má problém z ortografiou a jej prvý román odmietli všetky vydavateľstvá. Vzala si však k srdcu slová britského spisovateľa Edena Phillpottsa, aby sa nevzdávala. Naším veľkým šťastím je, že ho poslúchla a vytrvala aj napriek mnohým ťažkým životným skúškam.
O tom, ako sa dobrá detektívka stala naším najmilším rituálom, sa Jaro Valent rozpráva s publicistom a prekladateľom Tomášom Mrvom.
Tento diel Dejín vychádza vďaka podpore Aukčnej spoločnosti SOGA, pri príležitosti 30. výročia jej založenia. Ďakujeme za podporu.
Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

Stručné dejiny trumpizmu: aký je historický kontext Trumpovho úspechu?
57:37

Neskororímska hra o tróny: Galla Placidia v nej hrá hlavnú úlohu
57:04

Jeho portréty slovenských mešťanov boli počas komunizmu zaznávané: maliar Peter M. Bohúň
45:44