Písal sa 18. jún 1945 a na železničnej stanici v Přerove sa stretli dva vlaky. V jednom cestovali vojaci z 1. československého armádneho zboru, ktorí sa vracali na Slovensko z vojenskej prehliadky na Staromestskom námestí v Prahe. V druhom cestovali karpatskí Nemci, ktorí sa vracali späť do rodných obci na Slovensko zo severozápadných Čiech, kam boli ešte v predchádzajúcom roku evakuovaní pred blížiacim sa frontom.

Len čo veliaci dôstojníci začuli z vedľajšieho vlaku nemčinu, začali karpatských Nemcov legitimovať, vyvliekať z vagónov a hnať ich za mesto na návršie, ktoré miestni nazývajú Švédske šance. Tam sa následne v noci na 19. júna odohral masaker 265 ľudí. Mená všetkých členov 20-členného vraždiaceho komanda dodnes nepoznáme, s istotou vieme pomenovať len hlavných strojcov přerovského masakru, všetci vyviazli len s miernym, či vzhľadom na rozsah tohto zločinu s prakticky zanedbateľným trestom.

Přerovský masaker však nebol ojedinelý prípad, podobných zločinov sa pri divokom vysídľovaní Nemcov po druhej svetovej vojne odohralo niekoľko. Čo do počtu obetí bolo zrejme najrozsiahlejšie vraždenie v Postoloprtech na Žatecku, kde v masových hroboch exhumovali 763 obetí. Zločin, ktorý sa odohral na Švédskych šanciach však osobitne zaráža brutalitou, keď veľkú väčšinu zabitých tvorili ženy a deti. A ako vyplýva z doteraz preskúmaných záznamov, nikto z hlavných páchateľov neprejavil ani neskôr žiadnu ľútosť nad vykonaným činom.

Dnes je táto udalosť historikmi už pomerne podrobne spracovaná. Jedným z nich je aj Pavel Kreisinger z Filozofickej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci, nedávno publikoval štúdiu v knižnej podobe s názvom Masakr na Švédskych šancích v souvislostech, ktorú vydalo Vydavatelství Univerzity Palackého.V podcaste Dejiny si približujeme nielen okolnosti zločinu, ale aj jeho (ne)potrestania.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

P&iacute;sal sa 18. j&uacute;n 1945 a&nbsp;na železničnej stanici v&nbsp;Přerove sa stretli dva vlaky. V&nbsp;jednom cestovali vojaci z 1. československ&eacute;ho arm&aacute;dneho zboru, ktor&iacute; sa vracali na Slovensko z&nbsp;vojenskej prehliadky na Staromestskom n&aacute;mest&iacute; v&nbsp;Prahe. V&nbsp;druhom cestovali karpatsk&iacute; Nemci, ktor&iacute; sa vracali sp&auml;ť do rodn&yacute;ch obci na Slovensko zo severoz&aacute;padn&yacute;ch Čiech, kam boli e&scaron;te v&nbsp;predch&aacute;dzaj&uacute;com roku evakuovan&iacute; pred bl&iacute;žiacim sa frontom.
Len čo veliaci d&ocirc;stojn&iacute;ci začuli z vedľaj&scaron;ieho vlaku nemčinu, začali karpatsk&yacute;ch Nemcov legitimovať, vyvliekať z vag&oacute;nov a&nbsp;hnať ich za mesto na n&aacute;vr&scaron;ie, ktor&eacute; miestni naz&yacute;vaj&uacute; &Scaron;v&eacute;dske &scaron;ance. Tam sa n&aacute;sledne v&nbsp;noci na 19. j&uacute;na odohral masaker 265 ľud&iacute;. Men&aacute; v&scaron;etk&yacute;ch členov 20-členn&eacute;ho vraždiaceho komanda dodnes nepozn&aacute;me, s&nbsp;istotou vieme pomenovať len hlavn&yacute;ch strojcov přerovsk&eacute;ho masakru, v&scaron;etci vyviazli len s&nbsp;miernym, či vzhľadom na rozsah tohto zločinu s prakticky zanedbateľn&yacute;m trestom.
Přerovsk&yacute; masaker v&scaron;ak nebol ojedinel&yacute; pr&iacute;pad, podobn&yacute;ch zločinov sa pri divokom vys&iacute;dľovan&iacute; Nemcov po druhej svetovej vojne odohralo niekoľko. Čo do počtu obet&iacute; bolo zrejme najrozsiahlej&scaron;ie vraždenie v&nbsp;Postoloprtech na Žatecku, kde v&nbsp;masov&yacute;ch hroboch exhumovali 763 obet&iacute;. Zločin, ktor&yacute; sa odohral na &Scaron;v&eacute;dskych &scaron;anciach v&scaron;ak osobitne zar&aacute;ža brutalitou, keď veľk&uacute; v&auml;č&scaron;inu zabit&yacute;ch tvorili ženy a&nbsp;deti. A&nbsp;ako vypl&yacute;va z&nbsp;doteraz presk&uacute;man&yacute;ch z&aacute;znamov, nikto z&nbsp;hlavn&yacute;ch p&aacute;chateľov neprejavil ani nesk&ocirc;r žiadnu ľ&uacute;tosť nad vykonan&yacute;m činom.
Dnes je t&aacute;to udalosť historikmi už pomerne podrobne spracovan&aacute;. Jedn&yacute;m z&nbsp;nich je aj Pavel Kreisinger z&nbsp;Filozofickej fakulty Univerzity Palack&eacute;ho v&nbsp;Olomouci, ned&aacute;vno publikoval &scaron;t&uacute;diu v knižnej podobe s&nbsp;n&aacute;zvom Masakr na &Scaron;v&eacute;dskych &scaron;anc&iacute;ch v&nbsp;souvislostech, ktor&uacute; vydalo Vydavatelstv&iacute; Univerzity Palack&eacute;ho. V&nbsp;podcaste Dejiny si približujeme nielen okolnosti zločinu, ale aj jeho (ne)potrestania.
&ndash;
Ak m&aacute;te pre n&aacute;s sp&auml;tn&uacute; v&auml;zbu, odkaz alebo n&aacute;pad, nap&iacute;&scaron;te n&aacute;m na <a href="https://jaroslav.valent@petitpress.sk/">⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠</a>
&ndash;
V&scaron;etky podcasty denn&iacute;ka SME n&aacute;jdete na <a href="https://podcasty.sme.sk/c/20914045/vsetky-podcasty-dennika-sme-na-jednom-mieste-zoznam.html">⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠</a>

Týždenný podcast o významných historických udalostiach s hosťami. Pripravuje denník SME v spolupráci s Historickou revue. Moderuje Jaroslav Valent.

Advertisement