Azda sa môže zdať, že pre nás bola príliš vzdialená a preto aj stále neznáma a neprehľadná. Už tradične sme si o nej zvykli premýšľať len ako o krvavej predohre k druhej svetovej vojne a týmto konštatovaním sme odbili i snahu o jej poctivé pochopenie.

Španielska občianska vojna bola skutočne predobrazom toho, čo malo už zakrátko nasledovať v celej Európe, či po celom svete. Španielske mestá sa rúcali pod náporom leteckých bombardovacích kampaní, čoho mrazivým príkladom a znepokojivou víziou blízkej budúcnosti sa stalo baskické mesto Guernica. Vojenské operácie sprevádzali obrovské násilnosti a čistky na civilnom obyvateľstve, či tzv. vysporadúvanie sa s ideologickým či triednym nepriateľom. A rovnako i výsledok tejto vojny predznamenával nástup a mimoriadne agresívnu povahu fašizmu.

Od začiatku tohto konfliktu uplynulo práve 90 rokov. Začal sa 17. júla 1936, paradoxne nie na Pyrenejskom polostrove, ale v španielskom Maroku, kde sa vzbúrila skupina vojenských veliteľov na čele s Franciscom Francom – neskorším generalissimom povstania proti republikánskej vláde a napokon i vodcom – teda caudillom – nového fašistického Španielska.  

Táto vojna pritom nezostala izolovanou zónou pekla, na ktoré sa spoza hraníc prizeral zvyšok Európy. Či už vojenskou pomocou alebo i priamou vojenskou účasťou sa doň zapojilo nacistické Nemecko, fašistické Taliansko na jednej strane, i stalinský Sovietsky zväz na strane druhej. A občiansku vojnu v Španielsku na vlastnej koži prežili aj zhruba dve tisícky občanov vtedajšieho Československa, ktorí sa rozhodli pomôcť zachrániť republiku svojou účasťou v tzv. interbrigádach.

Aké príčiny stály za konfliktom, ktorý sa natiahol na tri dlhé roky? A čo znamenala táto vojna pre Španielsko i pre celú Európu?

V podcaste Dejiny sa Jaro Valent rozpráva s hispanistom Bohdanom Ulašinom z Filozofickej fakulty UK v Bratislave.

Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Azda sa m&ocirc;že zdať, že pre n&aacute;s bola pr&iacute;li&scaron; vzdialen&aacute; a&nbsp;preto aj st&aacute;le nezn&aacute;ma a neprehľadn&aacute;. Už tradične sme si o&nbsp;nej zvykli prem&yacute;&scaron;ľať len ako o&nbsp;krvavej predohre k&nbsp;druhej svetovej vojne a&nbsp;t&yacute;mto kon&scaron;tatovan&iacute;m sme odbili i&nbsp;snahu o&nbsp;jej poctiv&eacute; pochopenie.
&Scaron;panielska občianska vojna bola skutočne predobrazom toho, čo malo už zakr&aacute;tko nasledovať v&nbsp;celej Eur&oacute;pe, či po celom svete. &Scaron;panielske mest&aacute; sa r&uacute;cali pod n&aacute;porom leteck&yacute;ch bombardovac&iacute;ch kampan&iacute;, čoho mraziv&yacute;m pr&iacute;kladom a&nbsp;znepokojivou v&iacute;ziou bl&iacute;zkej bud&uacute;cnosti sa stalo baskick&eacute; mesto Guernica. Vojensk&eacute; oper&aacute;cie sprev&aacute;dzali obrovsk&eacute; n&aacute;silnosti a&nbsp;čistky na civilnom obyvateľstve,&nbsp;či tzv. vysporad&uacute;vanie sa s&nbsp;ideologick&yacute;m či triednym nepriateľom. A&nbsp;rovnako i&nbsp;v&yacute;sledok tejto vojny predznamen&aacute;val n&aacute;stup a&nbsp;mimoriadne agres&iacute;vnu povahu fa&scaron;izmu.
Od&nbsp;začiatku tohto konfliktu uplynulo pr&aacute;ve 90 rokov.&nbsp;Začal sa 17. j&uacute;la 1936, paradoxne nie na Pyrenejskom polostrove, ale v&nbsp;&scaron;panielskom Maroku, kde sa vzb&uacute;rila skupina vojensk&yacute;ch veliteľov na čele s&nbsp;Franciscom Francom &ndash; neskor&scaron;&iacute;m generalissimom povstania proti republik&aacute;nskej vl&aacute;de a&nbsp;napokon i vodcom &ndash; teda caudillom &ndash; nov&eacute;ho fa&scaron;istick&eacute;ho &Scaron;panielska. &nbsp;
T&aacute;to vojna pritom nezostala izolovanou z&oacute;nou pekla, na ktor&eacute; sa spoza hran&iacute;c prizeral zvy&scaron;ok Eur&oacute;py. Či už vojenskou pomocou alebo i&nbsp;priamou vojenskou &uacute;časťou sa doň zapojilo nacistick&eacute; Nemecko, fa&scaron;istick&eacute; Taliansko na jednej strane, i&nbsp;stalinsk&yacute; Sovietsky zv&auml;z na strane druhej. A&nbsp;občiansku vojnu v&nbsp;&Scaron;panielsku na vlastnej koži prežili aj zhruba dve tis&iacute;cky občanov vtedaj&scaron;ieho Československa, ktor&iacute; sa rozhodli pom&ocirc;cť zachr&aacute;niť republiku svojou &uacute;časťou v&nbsp;tzv. interbrig&aacute;dach.
Ak&eacute; pr&iacute;činy st&aacute;ly za konfliktom, ktor&yacute; sa natiahol na tri dlh&eacute; roky? A&nbsp;čo znamenala t&aacute;to vojna pre &Scaron;panielsko i&nbsp;pre cel&uacute; Eur&oacute;pu?
V&nbsp;podcaste Dejiny sa Jaro Valent rozpr&aacute;va s&nbsp;hispanistom Bohdanom Ula&scaron;inom z&nbsp;Filozofickej fakulty UK v&nbsp;Bratislave.
Na v&yacute;robe tejto rel&aacute;cie spolupracovali Tom&aacute;&scaron; Ryb&aacute;r a Michal Jur&iacute;k.
&ndash;
Ak m&aacute;te pre n&aacute;s sp&auml;tn&uacute; v&auml;zbu, odkaz alebo n&aacute;pad, nap&iacute;&scaron;te n&aacute;m na <a href="https://jaroslav.valent@petitpress.sk/">⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠</a>
&ndash;
V&scaron;etky podcasty denn&iacute;ka SME n&aacute;jdete na <a href="https://podcasty.sme.sk/c/20914045/vsetky-podcasty-dennika-sme-na-jednom-mieste-zoznam.html">⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠</a>

Týždenný podcast o významných historických udalostiach s hosťami. Pripravuje denník SME v spolupráci s Historickou revue. Moderuje Jaroslav Valent.