Bola ženou na pomedzí dvoch svetov – starého, pomaly odchádzajúceho rímskeho sveta, a nového, často veľmi násilného a nejasného sveta barbarov, ktorí sa čoraz úpornejšie hlásil o slovo. Galla Placidia je postavou, ktorá možno na prvý pohľad zaniká popri menoslove rímskych cisárov záverečného dejstva dejín impéria na západe, no jej dramatický životný príbeh nám o vratkej a neistej povahe moci toho povie oveľa viac.

Bola dcérou Theodosia I., posledného rímskeho cisára, ktorý vládol celej Rímskej ríši na východe i na západe. Prežila vyplienenie Ríma Vizigótmi v roku 410, čo bola do tých čias nepredstaviteľná udalosť, a stala sa zajatkyňou, ale nakoniec i manželkou vizigótskeho kráľa Athaulfa. Spoznala zblízka svet ľudí všeobecne považovaných za nepriateľov a barbarov.

Po manželovej násilnej smrti sa vrátila späť do rímskeho sveta. Stala sa opäť manželkou, tentoraz rímskeho vojenského veliteľa Constantia a matkou budúceho cisára Valentiniana III. Neskôr sa opäť v postavení vdovy a regentky stala faktickou vládkyňou celého západu. Musela pritom čeliť nepriateľstvu vojenských veliteľov, tlaku barbarských národov i všeobecnému hospodárskemu a politickému rozvratu. Do rozbúreného obdobia sa usilovala vniesť aspoň náznaky stability, poriadku a nádeje. Ak už to nešlo v politickom živote, hľadala ich v náboženskej rovine, čoho príkladom je dnes masami turistov navštevované Mauzóleum Gally Placidie v talianskej Ravenne – klenot ranokresťanského umenia a imaginácie.

Ak by sme sa na dejiny Západorímskej ríše pozerali len cez letopočty a k nim priradili jednotlivé udalosti, rýchlo by sme sa prepadli do chaosu. Ak sa však na ne pozrieme cez príbeh Gally Placidie, uvidíme odhodlaný zápas neobyčajnej ženy o uchovanie známeho sveta, ktorý i jej súčasníci nazývali svojim domovom.

V podcaste Dejiny sa rozprávame s historičkou Danielou Roškovou z Katedry všeobecných dejín FF UK v Bratislave.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Bola ženou na pomedz&iacute; dvoch svetov &ndash; star&eacute;ho, pomaly odch&aacute;dzaj&uacute;ceho r&iacute;mskeho sveta, a nov&eacute;ho, často veľmi n&aacute;siln&eacute;ho a nejasn&eacute;ho sveta barbarov, ktor&iacute; sa čoraz &uacute;pornej&scaron;ie hl&aacute;sil o slovo. Galla Placidia je postavou, ktor&aacute; možno na prv&yacute; pohľad zanik&aacute; popri menoslove r&iacute;mskych cis&aacute;rov z&aacute;verečn&eacute;ho dejstva dej&iacute;n imp&eacute;ria na z&aacute;pade, no jej dramatick&yacute; životn&yacute; pr&iacute;beh n&aacute;m o vratkej a neistej povahe moci toho povie oveľa viac.
Bola dc&eacute;rou Theodosia I., posledn&eacute;ho r&iacute;mskeho cis&aacute;ra, ktor&yacute; vl&aacute;dol celej R&iacute;mskej r&iacute;&scaron;i na v&yacute;chode i na z&aacute;pade. Prežila vyplienenie R&iacute;ma Vizig&oacute;tmi v roku 410, čo bola do t&yacute;ch čias nepredstaviteľn&aacute; udalosť, a stala sa zajatkyňou, ale nakoniec i manželkou vizig&oacute;tskeho kr&aacute;ľa Athaulfa. Spoznala zbl&iacute;zka svet ľud&iacute; v&scaron;eobecne považovan&yacute;ch za nepriateľov a barbarov.
Po manželovej n&aacute;silnej smrti sa vr&aacute;tila sp&auml;ť do r&iacute;mskeho sveta. Stala sa op&auml;ť manželkou, tentoraz r&iacute;mskeho vojensk&eacute;ho veliteľa Constantia a matkou bud&uacute;ceho cis&aacute;ra Valentiniana III. Nesk&ocirc;r sa op&auml;ť v postaven&iacute; vdovy a regentky stala faktickou vl&aacute;dkyňou cel&eacute;ho z&aacute;padu. Musela pritom čeliť nepriateľstvu vojensk&yacute;ch veliteľov, tlaku barbarsk&yacute;ch n&aacute;rodov i v&scaron;eobecn&eacute;mu hospod&aacute;rskemu a politick&eacute;mu rozvratu. Do rozb&uacute;ren&eacute;ho obdobia sa usilovala vniesť aspoň n&aacute;znaky stability, poriadku a n&aacute;deje. Ak už to ne&scaron;lo v politickom živote, hľadala ich v n&aacute;boženskej rovine, čoho pr&iacute;kladom je dnes masami turistov nav&scaron;tevovan&eacute; Mauz&oacute;leum Gally Placidie v talianskej Ravenne &ndash; klenot ranokresťansk&eacute;ho umenia a imagin&aacute;cie.
Ak by sme sa na dejiny Z&aacute;pador&iacute;mskej r&iacute;&scaron;e pozerali len cez letopočty a k nim priradili jednotliv&eacute; udalosti, r&yacute;chlo by sme sa prepadli do chaosu. Ak sa v&scaron;ak na ne pozrieme cez pr&iacute;beh Gally Placidie, uvid&iacute;me odhodlan&yacute; z&aacute;pas neobyčajnej ženy o uchovanie zn&aacute;meho sveta, ktor&yacute; i jej s&uacute;časn&iacute;ci naz&yacute;vali svojim domovom.
V podcaste Dejiny sa rozpr&aacute;vame s historičkou Danielou Ro&scaron;kovou z Katedry v&scaron;eobecn&yacute;ch dej&iacute;n FF UK v Bratislave.
&ndash;
Ak m&aacute;te pre n&aacute;s sp&auml;tn&uacute; v&auml;zbu, odkaz alebo n&aacute;pad, nap&iacute;&scaron;te n&aacute;m na <a href="https://jaroslav.valent@petitpress.sk/">⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠</a>
&ndash;
V&scaron;etky podcasty denn&iacute;ka SME n&aacute;jdete na <a href="https://podcasty.sme.sk/c/20914045/vsetky-podcasty-dennika-sme-na-jednom-mieste-zoznam.html">⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠</a>

Týždenný podcast o významných historických udalostiach s hosťami. Pripravuje denník SME v spolupráci s Historickou revue. Moderuje Jaroslav Valent.