„Pokladáme za samozrejmé, že všetci ľudia sú stvorení seberovní, že sú obdarení svojím Stvoriteľom určitými nescudziteľnými právami, a že medzi tieto práva patrí život, sloboda a sledovanie osobného šťastia.“ To sú len niektoré z úvodných slov Americkej deklarácie nezávislosti, od prijatia ktorej práve uplynulo 250 rokov.

4. júl – známy po celom svete ako americký Deň nezávislosti – však nie je len ikonickým a symbolikou naplneným dátumom. Stojí za ním konkrétna udalosť, ktorá v mnohých smeroch zasiahla aj do globálnych dejín. Proces, v ktorom sa obyvatelia 13 pôvodných britských kolónií vzbúrili proti centrálnej vláde v Londýne, teda proti svetovej veľmoci a v následnej vojne za nezávislosť dokázali ešte aj uspieť, bol do tých čias nevídaný, nečakaný a vlastne revolučný.

Nešlo predsa len o nový geopolitický pohyb či o nové prerozdelenie moci a vplyvu vo svete. Na mape sveta sa po prvý raz objavila demokratická republika s radikálne iným pohľadom na to, akým spôsobom má byť odvodzovaná a prerozdeľovaná moc v štáte, s moderným poňatím ľudských práv a vlastným americkým prístupom k životu.

V histórii sa často stáva, že niektoré udalosti až časom získavajú na svojej závažnosti a dôležitosti. Bezpochyby je to i tento prípad. Keď americkí otcovia zakladatelia formulovali prvé kľúčové dokumenty – medzi nimi i spomínanú Deklaráciu nezávislosti a o 11 rokov neskôr i Ústavu Spojených štátov – nemohli si ešte v plnej miere uvedomiť, že tento ich počin bude mať vlastne globálny účinok. Americká revolúcia sa v nasledujúcich rokoch a desaťročiach stala zásadnou inšpiráciou pre ďalších s úspešným či menej úspešným výsledkom.

Sviatok, ktorý si aktuálne pripomínajú Američania, je preto aj príležitosťou pre nás Európanov vrátiť sa k udalostiam spred dva a pol storočia, a priblížiť, ako sa celý tento príbeh začal.

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s historikom Patrikom Kunecom.

Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

&bdquo;Poklad&aacute;me za samozrejm&eacute;, že v&scaron;etci ľudia s&uacute; stvoren&iacute; seberovn&iacute;, že s&uacute; obdaren&iacute; svoj&iacute;m Stvoriteľom určit&yacute;mi nescudziteľn&yacute;mi pr&aacute;vami, a že medzi tieto pr&aacute;va patr&iacute; život, sloboda a sledovanie osobn&eacute;ho &scaron;ťastia.&ldquo; To s&uacute; len niektor&eacute; z &uacute;vodn&yacute;ch slov Americkej deklar&aacute;cie nez&aacute;vislosti, od prijatia ktorej pr&aacute;ve uplynulo 250 rokov.
4. j&uacute;l &ndash; zn&aacute;my po celom svete ako americk&yacute; Deň nez&aacute;vislosti &ndash; v&scaron;ak nie je len ikonick&yacute;m a symbolikou naplnen&yacute;m d&aacute;tumom. Stoj&iacute; za n&iacute;m konkr&eacute;tna udalosť, ktor&aacute; v mnoh&yacute;ch smeroch zasiahla aj do glob&aacute;lnych dej&iacute;n. Proces, v ktorom sa obyvatelia 13 p&ocirc;vodn&yacute;ch britsk&yacute;ch kol&oacute;ni&iacute; vzb&uacute;rili proti centr&aacute;lnej vl&aacute;de v Lond&yacute;ne, teda proti svetovej veľmoci a v n&aacute;slednej vojne za nez&aacute;vislosť dok&aacute;zali e&scaron;te aj uspieť, bol do t&yacute;ch čias nev&iacute;dan&yacute;, nečakan&yacute; a vlastne revolučn&yacute;.
Ne&scaron;lo predsa len o nov&yacute; geopolitick&yacute; pohyb či o nov&eacute; prerozdelenie moci a vplyvu vo svete. Na mape sveta sa po prv&yacute; raz objavila demokratick&aacute; republika s radik&aacute;lne in&yacute;m pohľadom na to, ak&yacute;m sp&ocirc;sobom m&aacute; byť odvodzovan&aacute; a prerozdeľovan&aacute; moc v &scaron;t&aacute;te, s modern&yacute;m poňat&iacute;m ľudsk&yacute;ch pr&aacute;v a vlastn&yacute;m americk&yacute;m pr&iacute;stupom k životu.
V hist&oacute;rii sa často st&aacute;va, že niektor&eacute; udalosti až časom z&iacute;skavaj&uacute; na svojej z&aacute;važnosti a d&ocirc;ležitosti. Bezpochyby je to i tento pr&iacute;pad. Keď americk&iacute; otcovia zakladatelia formulovali prv&eacute; kľ&uacute;čov&eacute; dokumenty &ndash; medzi nimi i spom&iacute;nan&uacute; Deklar&aacute;ciu nez&aacute;vislosti a o 11 rokov nesk&ocirc;r i &Uacute;stavu Spojen&yacute;ch &scaron;t&aacute;tov &ndash; nemohli si e&scaron;te v plnej miere uvedomiť, že tento ich počin bude mať vlastne glob&aacute;lny &uacute;činok. Americk&aacute; revol&uacute;cia sa v nasleduj&uacute;cich rokoch a desaťročiach stala z&aacute;sadnou in&scaron;pir&aacute;ciou pre ďal&scaron;&iacute;ch s &uacute;spe&scaron;n&yacute;m či menej &uacute;spe&scaron;n&yacute;m v&yacute;sledkom.
Sviatok, ktor&yacute; si aktu&aacute;lne pripom&iacute;naj&uacute; Američania, je preto aj pr&iacute;ležitosťou pre n&aacute;s Eur&oacute;panov vr&aacute;tiť sa k udalostiam spred dva a pol storočia, a pribl&iacute;žiť, ako sa cel&yacute; tento pr&iacute;beh začal.
Jaro Valent z časopisu Historick&aacute; revue sa rozpr&aacute;va s historikom Patrikom Kunecom.
Na v&yacute;robe tejto rel&aacute;cie spolupracovali Tom&aacute;&scaron; Ryb&aacute;r a Michal Jur&iacute;k.
&ndash;
Ak m&aacute;te pre n&aacute;s sp&auml;tn&uacute; v&auml;zbu, odkaz alebo n&aacute;pad, nap&iacute;&scaron;te n&aacute;m na <a href="https://jaroslav.valent@petitpress.sk/">⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠</a>
&ndash;
V&scaron;etky podcasty denn&iacute;ka SME n&aacute;jdete na <a href="https://podcasty.sme.sk/c/20914045/vsetky-podcasty-dennika-sme-na-jednom-mieste-zoznam.html">⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠</a>

Týždenný podcast o významných historických udalostiach s hosťami. Pripravuje denník SME v spolupráci s Historickou revue. Moderuje Jaroslav Valent.