V júni roku 1924 sa otvorila v Bratislave pozoruhodná umelecká výstava, ktorá na chvíľu rozbúrila stojaté vody kultúrneho života v novej slovenskej metropole. Neodohrávala sa na mieste, ktoré by sme mohli nazvať reprezentačnou galériou, či výstavným priestorom. V školskej telocvični na Ružovej ulici tu po prvý raz v koncentrovanej podobe vystavil svoje diela košický maliar Anton Jasusch.

Už názvy vystavovaných diel nám mnohé napovedia: Kolobeh života (Putovanie duší), Zánik planéty, Žltý mlyn, Posledný súd či Príšera vojny. Do dobového kánonu, kedy sa vo výtvarnom umení často hľadalo národné a slovenské, zrazu vtrhol muž s desivou víziou ľudského osudu, neodbytného konca a vojnovej fantazmagórie. I samotné plátna zodpovedali týmto symbolickým a zároveň expresívnym výjavom – viaceré z nich merali 3 x 3 metre a návštevníkov okamžite upútali monumentalitou zobrazenej myšlienky.

Dokonca i dobová tlač zareagovala búrlivejšie, než to bývalo v prípade kultúrneho života zvykom. Kým jedni ohlasovali nový fantastický zjav, pri ktorom je potrebné vybehnúť na ulicu a kričať „Heureka“ , iní tomu istému zjavu vyčítali, že je „nestudným ospevovaním ľudského koitu“.

To, čo tak upútalo pozornosť bratislavského publika, však vynikalo z osobnej a strašnej umelcovej skúsenosti. Po rokoch strávených na frontoch prvej svetovej vojny, v zajateckých táboroch v Rusku i strastiplnej ceste domov cez polovicu sveta sa na niekoľko rokov zamkol a maľoval. A v akomsi tvorivom záchvate vzniklo jeho životné dielo, ku ktorému sa už azda ani v neskorších rokoch nepriblížil. A čo bolo na ňom tak príťažlivé? Posolstvo, ktoré bolo ukryté v Jasuschovych plátnach, hádam najlepšie charakterizoval historik umenia Tomáš Štrauss.

„Honba za peniazmi, kariérou a spoločenským postavením robí z človeka pretekára, ktorý nevie prečo a kam beží. Osobitné miesto v tomto systéme odcudzujúcich síl má podľa autora [...] sexus, ktorý je danej spoločnosti narkotickou „soľou a korením bytia“. Nielen zmechanizovaný a bezcieľne prežívaný život, nedostatok ideálov, ale aj falošné ideály utvárajú prostredie, v ktorom sa rozvíja (ako sa vyjadril sám Jasusch) „dnešný človek, ktorý všetko vie, o všetkom vie, len o tom nie, čo by mal.“

O Antonovi Jasuschovi sa rozprávame s historikom umenia a riaditeľom aukčnej spoločnosti Soga Júliusom Barczim. Spolu s Ninou Gažovičovou je Július Barczi autorom jedného z najpočúvanejších podcastov o umení na Slovensku – Predané.

Celú epizódu Dejín nájdete na HeroHero na adrese herohero.co/dejiny. Stačí si vybrať mesačné alebo zvýhodnené ročné predplatné a okrem prístupu k pokračovaniu podcastu tak podporíte aj tvorcov podcastu Dejiny. Navyše, pre nových odoberateľov je prvý týždeň skúšobné obdobie zadarmo. Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť Dejiny ďalej.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

V j&uacute;ni roku 1924 sa otvorila v Bratislave pozoruhodn&aacute; umeleck&aacute; v&yacute;stava, ktor&aacute; na chv&iacute;ľu rozb&uacute;rila stojat&eacute; vody kult&uacute;rneho života v novej slovenskej metropole. Neodohr&aacute;vala sa na mieste, ktor&eacute; by sme mohli nazvať reprezentačnou gal&eacute;riou, či v&yacute;stavn&yacute;m priestorom. V &scaron;kolskej telocvični na Ružovej ulici tu po prv&yacute; raz v koncentrovanej podobe vystavil svoje diela ko&scaron;ick&yacute; maliar Anton Jasusch.
Už n&aacute;zvy vystavovan&yacute;ch diel n&aacute;m mnoh&eacute; napovedia: Kolobeh života (Putovanie du&scaron;&iacute;), Z&aacute;nik plan&eacute;ty, Žlt&yacute; mlyn, Posledn&yacute; s&uacute;d či Pr&iacute;&scaron;era vojny. Do dobov&eacute;ho k&aacute;nonu, kedy sa vo v&yacute;tvarnom umen&iacute; často hľadalo n&aacute;rodn&eacute; a slovensk&eacute;, zrazu vtrhol muž s desivou v&iacute;ziou ľudsk&eacute;ho osudu, neodbytn&eacute;ho konca a vojnovej fantazmag&oacute;rie. I samotn&eacute; pl&aacute;tna zodpovedali t&yacute;mto symbolick&yacute;m a z&aacute;roveň expres&iacute;vnym v&yacute;javom &ndash; viacer&eacute; z nich merali 3 x 3 metre a n&aacute;v&scaron;tevn&iacute;kov okamžite up&uacute;tali monumentalitou zobrazenej my&scaron;lienky.
Dokonca i dobov&aacute; tlač zareagovala b&uacute;rlivej&scaron;ie, než to b&yacute;valo v pr&iacute;pade kult&uacute;rneho života zvykom. K&yacute;m jedni ohlasovali nov&yacute; fantastick&yacute; zjav, pri ktorom je potrebn&eacute; vybehn&uacute;ť na ulicu a kričať &bdquo;Heureka&ldquo; , in&iacute; tomu ist&eacute;mu zjavu vyč&iacute;tali, že je &bdquo;nestudn&yacute;m ospevovan&iacute;m ľudsk&eacute;ho koitu&ldquo;.
To, čo tak up&uacute;talo pozornosť bratislavsk&eacute;ho publika, v&scaron;ak vynikalo z osobnej a stra&scaron;nej umelcovej sk&uacute;senosti. Po rokoch str&aacute;ven&yacute;ch na frontoch prvej svetovej vojny, v zajateck&yacute;ch t&aacute;boroch v Rusku i strastiplnej ceste domov cez polovicu sveta sa na niekoľko rokov zamkol a maľoval. A v akomsi tvorivom z&aacute;chvate vzniklo jeho životn&eacute; dielo, ku ktor&eacute;mu sa už azda ani v neskor&scaron;&iacute;ch rokoch nepribl&iacute;žil. A čo bolo na ňom tak pr&iacute;ťažliv&eacute;? Posolstvo, ktor&eacute; bolo ukryt&eacute; v Jasuschovych pl&aacute;tnach, h&aacute;dam najlep&scaron;ie charakterizoval historik umenia Tom&aacute;&scaron; &Scaron;trauss.
&bdquo;Honba za peniazmi, kari&eacute;rou a spoločensk&yacute;m postaven&iacute;m rob&iacute; z človeka pretek&aacute;ra, ktor&yacute; nevie prečo a kam bež&iacute;. Osobitn&eacute; miesto v tomto syst&eacute;me odcudzuj&uacute;cich s&iacute;l m&aacute; podľa autora [...] sexus, ktor&yacute; je danej spoločnosti narkotickou &bdquo;soľou a koren&iacute;m bytia&ldquo;. Nielen zmechanizovan&yacute; a bezcieľne prež&iacute;van&yacute; život, nedostatok ide&aacute;lov, ale aj falo&scaron;n&eacute; ide&aacute;ly utv&aacute;raj&uacute; prostredie, v ktorom sa rozv&iacute;ja (ako sa vyjadril s&aacute;m Jasusch) &bdquo;dne&scaron;n&yacute; človek, ktor&yacute; v&scaron;etko vie, o v&scaron;etkom vie, len o tom nie, čo by mal.&ldquo;
O Antonovi Jasuschovi sa rozpr&aacute;vame s historikom umenia a riaditeľom aukčnej spoločnosti Soga J&uacute;liusom Barczim. Spolu s Ninou Gažovičovou je J&uacute;lius Barczi autorom jedn&eacute;ho z najpoč&uacute;vanej&scaron;&iacute;ch podcastov o umen&iacute; na Slovensku &ndash; Predan&eacute;.
Cel&uacute; epiz&oacute;du Dej&iacute;n n&aacute;jdete na HeroHero na adrese <a href="https://herohero.co/dejiny" data-external="false" data-nofollow="false" data-variant="link">herohero.co/dejiny</a>. Stač&iacute; si vybrať mesačn&eacute; alebo zv&yacute;hodnen&eacute; ročn&eacute; predplatn&eacute; a okrem pr&iacute;stupu k pokračovaniu podcastu tak podpor&iacute;te aj tvorcov podcastu Dejiny. Navy&scaron;e, pre nov&yacute;ch odoberateľov je prv&yacute; t&yacute;ždeň sk&uacute;&scaron;obn&eacute; obdobie zadarmo. Ďakujeme, že n&aacute;m pom&aacute;hate tvoriť Dejiny ďalej.
&ndash;
Ak m&aacute;te pre n&aacute;s sp&auml;tn&uacute; v&auml;zbu, odkaz alebo n&aacute;pad, nap&iacute;&scaron;te n&aacute;m na <a href="https://jaroslav.valent@petitpress.sk/">⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠</a>
&ndash;
V&scaron;etky Podcasty SME n&aacute;jdete na <a href="https://podcasty.sme.sk/c/20914045/vsetky-podcasty-dennika-sme-na-jednom-mieste-zoznam.html">⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠</a>

Týždenný podcast o významných historických udalostiach a osobnostiach s hosťami, ktorí pomáhajú odhaľovať ich širší kontext. Podcasty SME ho pripravujú v spolupráci s Historickou revue. Moderujú Agáta Šústová Drelová a Jaroslav Valent.

T&yacute;ždenn&yacute; podcast o v&yacute;znamn&yacute;ch historick&yacute;ch udalostiach a osobnostiach s hosťami, ktor&iacute; pom&aacute;haj&uacute; odhaľovať ich &scaron;ir&scaron;&iacute; kontext. Podcasty SME ho pripravuj&uacute; v spolupr&aacute;ci s&nbsp;Historickou revue.&nbsp;Moderuj&uacute;&nbsp;Ag&aacute;ta &Scaron;&uacute;stov&aacute; Drelov&aacute; a Jaroslav Valent.