„Zhrabli všetko, k čomu sa dostali, len preto, že to tu bolo. Nebolo to nič iné než násilná lúpež, masová vražda, a títo muži ju vykonávali bez rozmyslu, lebo tak sa správajú tí, čo sa púšťajú do temnoty. Dobývanie zeme znamená väčšinou iba to, že ju vezmete niekomu, kto má inú farbu pokožky alebo trochu ploskejší nos ako my. Ak sa na to pozriete zblízka, nie je to pekný pohľad. Ospravedlňuje to iba myšlienka. Idea, ktorá za tým stojí – nie sentimentálna zámienka, ale myšlienka a nezištná viera v túto myšlienku. Tú môžete pred seba postaviť, klaňať sa jej a prinášať jej obete...“

To je útržok zo slávneho románu anglického spisovateľa poľského pôvodu Josepha Conrada Srdce temnoty, ktorý v literárnom obraze približuje éru európskeho kolonializmu na africkom kontinente, konkrétnejšie azda jeho najčernejšiu kapitolu – viac než 20-ročnú epochu existencie tzv. Konžského slobodného štátu s odhadovaným počtom miliónov obetí z radov domorodého obyvateľstva.

Tomu však predchádzala udalosť, ktorá sa síce príliš často stráca z nášho historického obzoru, no pre africký kontinent je o to dôležitejšia či rovno fatálna. Na prelome rokov 1884 a 1885 sa v Berlíne konala konferencia európskych štátov, ktorej hostiteľom i organizátorom sa stal nemecký kancelár Otto von Bismarck. Mocní vtedajšieho sveta si na nej prakticky rozparcelovali Afriku na jednotlivé koloniálne panstvá, pričom hlavným víťazom sa stal belgický kráľ Leopold II. s jeho obrovským súkromným impériom v Kongu.

Čo teda Berlínska konferencia spred 140 rokov vlastne znamenala pre Afriku? A do akej miery spoluurčuje jej osud dodnes? A prečo je stále na okraji nášho historického povedomia, hoci išlo o kľúčovú udalosť globálnych dejín.

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s historikom a afrikanistom Silvestrom Trnovcom z Ústavu orientalistiky SAV.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

&bdquo;Zhrabli v&scaron;etko, k čomu sa dostali, len preto, že to tu bolo. Nebolo to nič in&eacute; než n&aacute;siln&aacute; l&uacute;pež, masov&aacute; vražda, a t&iacute;to muži ju vykon&aacute;vali bez rozmyslu, lebo tak sa spr&aacute;vaj&uacute; t&iacute;, čo sa p&uacute;&scaron;ťaj&uacute; do temnoty. Dob&yacute;vanie zeme znamen&aacute; v&auml;č&scaron;inou iba to, že ju vezmete niekomu, kto m&aacute; in&uacute; farbu pokožky alebo trochu ploskej&scaron;&iacute; nos ako my. Ak sa na to pozriete zbl&iacute;zka, nie je to pekn&yacute; pohľad. Ospravedlňuje to iba my&scaron;lienka. Idea, ktor&aacute; za t&yacute;m stoj&iacute; &ndash; nie sentiment&aacute;lna z&aacute;mienka, ale my&scaron;lienka a nezi&scaron;tn&aacute; viera v t&uacute;to my&scaron;lienku. T&uacute; m&ocirc;žete pred seba postaviť, klaňať sa jej a prin&aacute;&scaron;ať jej obete...&ldquo;
To je &uacute;tržok zo sl&aacute;vneho rom&aacute;nu anglick&eacute;ho spisovateľa poľsk&eacute;ho p&ocirc;vodu Josepha Conrada Srdce temnoty, ktor&yacute; v liter&aacute;rnom obraze približuje &eacute;ru eur&oacute;pskeho kolonializmu na africkom kontinente, konkr&eacute;tnej&scaron;ie azda jeho najčernej&scaron;iu kapitolu &ndash; viac než 20-ročn&uacute; epochu existencie tzv. Konžsk&eacute;ho slobodn&eacute;ho &scaron;t&aacute;tu s odhadovan&yacute;m počtom mili&oacute;nov obet&iacute; z radov domorod&eacute;ho obyvateľstva.
Tomu v&scaron;ak predch&aacute;dzala udalosť, ktor&aacute; sa s&iacute;ce pr&iacute;li&scaron; často str&aacute;ca z n&aacute;&scaron;ho historick&eacute;ho obzoru, no pre africk&yacute; kontinent je o to d&ocirc;ležitej&scaron;ia či rovno fat&aacute;lna. Na prelome rokov 1884 a 1885 sa v Berl&iacute;ne konala konferencia eur&oacute;pskych &scaron;t&aacute;tov, ktorej hostiteľom i organiz&aacute;torom sa stal nemeck&yacute; kancel&aacute;r Otto von Bismarck. Mocn&iacute; vtedaj&scaron;ieho sveta si na nej prakticky rozparcelovali Afriku na jednotliv&eacute; koloni&aacute;lne panstv&aacute;, pričom hlavn&yacute;m v&iacute;ťazom sa stal belgick&yacute; kr&aacute;ľ Leopold II. s jeho obrovsk&yacute;m s&uacute;kromn&yacute;m imp&eacute;riom v Kongu.
Čo teda Berl&iacute;nska konferencia spred 140 rokov vlastne znamenala pre Afriku? A do akej miery spoluurčuje jej osud dodnes? A prečo je st&aacute;le na okraji n&aacute;&scaron;ho historick&eacute;ho povedomia, hoci i&scaron;lo o kľ&uacute;čov&uacute; udalosť glob&aacute;lnych dej&iacute;n.
Jaro Valent z časopisu Historick&aacute; revue sa rozpr&aacute;va s historikom a afrikanistom Silvestrom Trnovcom z &Uacute;stavu orientalistiky SAV.
&ndash;
Ak m&aacute;te pre n&aacute;s sp&auml;tn&uacute; v&auml;zbu, odkaz alebo n&aacute;pad, nap&iacute;&scaron;te n&aacute;m na <a href="https://jaroslav.valent@petitpress.sk/">⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠</a>
&ndash;
V&scaron;etky podcasty denn&iacute;ka SME n&aacute;jdete na <a href="https://podcasty.sme.sk/c/20914045/vsetky-podcasty-dennika-sme-na-jednom-mieste-zoznam.html">⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠</a>
&ndash;
Odoberajte aj denn&yacute; newsletter <a href="https://sme.sk/">⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠</a> s najd&ocirc;ležitej&scaron;&iacute;mi spr&aacute;vami na <a href="https://sme.sk/suhrnsme">⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠</a>
&ndash;
Ďakujeme, že poč&uacute;vate podcast Dejiny.

Týždenný podcast o významných historických udalostiach s hosťami. Pripravuje denník SME v spolupráci s Historickou revue. Moderuje Jaroslav Valent.